č. k. 06/2019

Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, PaedDr. Pavol Múdry, JUDr. Marek Ogurčák a Mgr. Ivana Potočňáková vo veci sťažnosti, č. 6/2019 na zasadnutí dňa 25. 2. 2020 o návrhu navrhovateľky M.R. trvale bytom Veľký Šariš, proti odporcovi denník Korzár, ktorého vydavateľom je spoločnosť Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, podľa § 8 Rokovacieho poriadku TR SR schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike na prešetrenie sťažnosti pre porušenie zásad Etického kódexu novinára vedenej pred TR SR pod č. 6/2019,

rozhodla takto:

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že:

  • uverejnením titulku zo dňa 25. 10. 2019 v denníku Korzár, číslo 249, ročník XXII. na titulnej strane v znení „Pacientka zomrela. Lekárku súd oslobodil” a zverejnením článku pod názvom „Lekárku spod obžaloby za usmrtenie oslobodili“ na str. 5 uvedeného denníka, a
  • uverejnením článku na webovej stránke odporcu https://presov.korzar.sme.sk/c/22244655/obvodna-lekarka-zo-zehne-stala-pred-sudom-za-usmrtenie-oslobodil-ju.html pod názvom „Obvodná lekárka zo Žehne stála pred súdom za usmrtenie. Oslobodil ju”, k porušeniu Etického kódexu novinára nedošlo.

Odôvodnenie

  1. Tlačovo-digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „TRSR“) bola doručená písomná sťažnosť navrhovateľky M.R. proti odporcovi denník Korzár na porušenie etických zásad novinárskej práce ustanovených Etickým kódexom novinára, s návrhom na prešetrenie jej sťažnosti vedenej pred TR SR pod č. 6/2019 a návrhom na rozhodnutie TRSR o vyslovení porušenia čl. II. ods. 1, čl. II. ods. 2. čl. III. ods. 3. čl. III. ods. 7, čl. IV. ods. 2 Etického kódexu novinára (ďalej tiež ako „Kódex“).
  2. Navrhovateľka podanou sťažnosťou namietala, že odporca zverejnením vo výrokovej časti rozhodnutia TRSR uvedených článkov a titulku porušil čl. II. ods. 1. čl. II. ods. 2. čl. III. ods. 3. čl. III. ods. 7. čl. IV. ods. 2 Etického kódexu novinára z dôvodu, že titulok a názvy článkov vyvolávajú dojem o nespravodlivom či dokonca nezákonnom rozhodnutí súdu, autor prezentoval informácie v neprimeranej forme, keďže titulok nekorešponduje s textom článku a čitateľ, ktorý nie je predplatiteľom sa ďalšie súvislosti ani nemôže dozvedieť. V sťažnosti navrhovateľka namietala, že redakcia denníka Korzár ju vôbec nepožiadala pred zverejnením vyššie uvedených článkov o stanovisko, čím jej neumožnila sa včas vyjadriť. Podľa názoru navrhovateľky, v uvedených článkoch autor zverejnil jej meno, bydlisko a miesto výkonu povolania (konkrétne uviedol „obvodnú lekárku z obce Zelina (okres Prešov), Melániu R. Z Veľkého Šariša”), čím bez ďalších pochybností identifikoval jej osobu, a tým podľa tvrdenia navrhovateľky mal poškodiť jej dobré meno a ohroziť ďalší výkon povolania.
  3. Navrhovateľka pred podaním sťažnosti TRSR v súlade s § 2 ods. 2 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky kontaktovala odporcu so žiadosťou o nápravu, avšak odporca tejto žiadosti nevyhovel.
  4. TRSR na základe rozhodnutia predsedu TRSR a prostredníctvom tajomníka TRSR v súlade s § 3 ods.3 písm. b) Rokovacieho poriadku TRSR podanú sťažnosť navrhovateľky zaslal odporcovi- vydavateľovi na vyjadrenie písomný podaním zo dňa 10. 1. 2020.
  5. Odporca zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu stanovisko TRSR písomným podaním zo dňa 20. 1. 2020, v ktorom okrem iného uviedol, že „Článok pravdivo a korektne informoval verejnosť o trestnom konaní v štádiu súdneho hlavného pojednávania, ktoré podľa platnej právnej úpravy môže nasledovať len po podaní obžaloby prokuratúrou. Predmetné súdne konanie bolo, ako Vám je známe, vedené dokonca v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov.
    Obsah článku vrátane jeho nadpisu preto objektívne nie je spôsobilý vyvolať Vami tvrdený neoprávnený zásah do osobnostných práv.
    Dovolíme si pre úplnosť dať do pozornosti, že nielen spravodlivosť vykonávaná justíciou, v tomto prípade súdom na hlavnom pojednávaní, ale samostatne aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v systéme štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti je a nepochybne musí byť v každej demokratickej spoločnosti vecou verejnou a vecou verejného záujmu, teda aj legitímnym predmetom verejnej kontroly, nepochybne aj prostredníctvom sociálnej diskusie v médiách“.
  6. Odporca vo svojom vyjadrení poukázal tiež na informácie a vyjadrenie poskytnuté autorom článkov, z ktorého vyplýva, že „v titulku, v ani jednom z jeho zverejnených variácií, nie je nijakým spôsobom vyjadrený hodnotiaci úsudok, ani tam nie je nijaký komentatívny prvok, opiera sa len o vecnosť:
    Skutočne bola daná lekárka obžalovaná, pričom sa jej v obžalobe skutočne kládlo za vinu usmrtenie pacientky a skutočne ju súd spod obžaloby oslobodil. V titulku sa nevyskytlo ani adjektívum, ani verbum, ktoré by naznačovalo komentovanie či hodnotenie daného skutku, a taktiež verdiktu súdu, čiže v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k poškodeniu práva na ochranu osobnosti.
    Článok vznikol tak, že som bol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní s obžalovanou na Okresnom súde Prešov. Toto hlavné pojednávanie bolo verejné.
    Identifikácia osoby je možná z verejných zdrojov, meno obžalovanej, ako aj paragraf a ďalšie údaje boli štandardne zverejnené na webovej stránke ministerstva spravodlivosti.
    Nie je pravdou, že obžalovaná nemala priestor v článku. Citujem z článku, je tam celý odsek s vyjadreniami, ktoré povedala na verejnom hlavnom pojednávaní a ktoré nepoprela ani v predmetnej žiadosti:
    Lekárka: Poslala som ju na vyšetrenie
    Lekárka na súde vypovedala, že pacientka k nej chodila do ambulancie pravidelne, mávala problémy s krvným tlakom i s chrbticou. „ Nie je pravda, že sme nereagovali na zvýšené hodnoty sedimentácie, “ poprela obžalovaná, že by podcenila zvýšené hodnoty. Odvolala sa aj na zdravotné záznamy. Od novembra 2012 nebola pacientka v ambulancii štyri mesiace, prišla až v marci 2013. „Sťažovala sa na bolesti v oblasti driekovej chrbtice a hrudníka, prechádzajúce až do nôh. Dala som ju ľahnúť na ležadlo, vyšetrila brucho… Zobrali sme jej odbery na krvný obraz, biochémiu, sedimentáciu. Zmerali sme tlak, pulz, podali analgetika. “ O dva dni sa pani Mária vrátila s výsledkami a lekárka jej ešte odporučila vyšetrenia – gastroenterologické, ortopedické a gynekologické. „ Medzitým sme si doniesli výsledky z laboratória. Tam bola tá zvýšená hodnota CRP. Nasvedčovala, že je tam zápalový proces, “pokračovala lekárka, ktorá navštívila pacientku aj priamo v jej dome 11. mája, keď ju k nej volali. „Prišli sme k nej domov aj s mojou zdravotnou sestrou. Po príchode do jej domu sme nemohli vojsť, bol tam pes. Objavil sa pán U., v ruke držal za vôdzku býka a zavolal k sebe aj psa. Vošli sme do izby, kde sa pacientka zase sťažovala na bolesti brucha, “ opísala túto návštevu. „ Vyšetrila som ju a odporučila odborné vyšetrenie na chirurgii. Podala som jej analgetikum. Chceli sme jej zavolať záchranku, ona to odmietla, že nikam nejde, “ dodala lekárka, ktorá už potom pacientku nevidela. Pacientka sa neskôr dostala do rúk špecialistov v prešovskej nemocnici. Absolvovala operáciu, bola hospitalizovaná, začala brať chemoterapiu.“
  7. Podľa názoru odporcu „Je teda na základe uvedeného zjavné, že primárnym cieľom autora a jeho článku bolo oboznámiť verejnosť s činnosťou a rozhodovaním súdov a činnosťou a postupmi prokuratúry, či polície aj pri tak závažnom rozhodovaní, ako je správnosť a odbornosť postupov lekárov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v systéme verejného zdravotníctva. Ide o legitímny cieľ vo vzťahu k právu občanov na informácie vo veciach verejného záujmu, keďže jedno zo základných sociálnych práv je i právo na ochranu zdravia a právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť za podmienok, ktoré ustanoví zákon, ďalej je legislatívne garantované i právo na súdnu ochranu a z toho vyplývajúce právo na spravodlivý súdny proces a právo obdržať informácie vo veciach dôležitého verejného záujmu.“
  8. Podľa odporcu k porušeniu Etického kódexu novinára nedošlo a sťažnosť považuje za nedôvodnú.
  9. Na základe oboznámenia sa s obsahom podanej sťažnosti navrhovateľky a dokladmi ňou predložených, po oboznámení sa s vyjadrením odporcu, s obsahom napadnutých článkov a po riadnom zistení skutkového stavu, TRSR na svojom zasadnutí dospela k nasledovným záverom a skutkovým zisteniam.
  10. Podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rady „Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) prerokúva a vydáva rozhodnutia o sťažnostiach na porušenie etických zásad novinárskej práce definovaných Etickým kódexom novinára prijatým AONE (ďalej len „porušenie etického kódexu“) v produktoch žurnalistickej činnosti, ktorými sa rozumie zvyčajne výsledok tvorivej duševnej činnosti osoby, určený primárne na šírenie ideí a informácií vo forme žurnalistického textu, resp. fotografiou, ilustráciou, zvukovou, zvukovoobrazovou alebo inou súčasťou zverejneného žurnalistického textu, ktorý bol šírený v Slovenskej republike,
    • Fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vydávajú periodickú alebo neperiodickú tlač, prostredníctvom ktorej sa v Slovenskej republike majú šíriť alebo šíria produkty žurnalistickej činnosti,
    • Fyzickými osobami a právnickými osobami, prevádzkujúcimi webové sídlo (webové stránky), na ktorom sú sprístupňované produkty žurnalistickej činnosti fyzických osôb určené pre šírenie v Slovenskej republike, Redakciami periodickej a neperiodickej tlače a redakciami webových sídiel (webových stránok).
  11. Podľa § 1 ods. 4 Rokovacieho poriadku TRSR „pri prerokúvaní a vydávaní rozhodnutia/stanoviska je TR SR viazaná rozsahom sťažnosti.
  12. Podľa bodu II ods.1 Etického kódexu novinára „Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti“.
  13. Podľa bodu II ods.2 Etického kódexu novinára „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov“.
  14. Podľa bodu III ods.3 Etického kódexu novinára „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí“.
  15. Podľa bodu III ods.7 Etického kódexu novinára „Titulky článkov alebo programov nesmú byť nepravdivé vo vzťahu k obsahu textu. To isté platí pre upútavky a reklamy, ktorými sa články a programy propagujú“.
  16. Podľa bodu IV ods.2 Etického kódexu novinára „Novinár rešpektuje prezumpciu neviny a to aj vo vzťahu k osobám podozrivým z trestného činu, obvineným zo spáchania trestného činu alebo obžalovaným zo spáchania trestného činu. Celé mená ľudí podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý verejný záujem“.
  17. TRSR na podklade zisteného skutkového stavu dospela k záveru, že napadnutý článok (napadnuté články) informoval verejnosť vecným spôsobom o skutku/trestnej veci navrhovateľky a prinášal aktuálne informácie o hlavnom pojednávaní v trestnej veci navrhovateľky.
  18. Titulok zverejnený dňa 25. 10. 2019 v denníku Korzár, číslo 249, ročník XXII. na titulnej strane v znení „Pacientka zomrela. Lekárku súd oslobodil” obsahuje 2 oznamovacie vety, ktoré konštatujú 2 skutočnosti a to fakt, že bližšie neuvedená pacientka zomrela a fakt, že lekárku súd oslobodil. Uverejnené informácie si čitateľ bez prečítania obsahu článku, nemôže spojiť so žiadnou konkrétnym prípadom, pacientkou ani lekárkou. Z uvedeného dôvodu je čitateľ, v prípade, ak ho titulok zverejnený na strane 1 denníka Korzár zaujal, nútený sa oboznámiť s obsahom samotného článku, tak, aby mal úplnú informáciu o prípade. Titulok článku zverejnený na strane 1 denníka Korzár nie je objektívne spôsobilý spôsobiť žiadnu ujmu žiadnej konkrétnej osobe a rovnako nepredstavuje porušenie žiadneho z navrhovateľou namietaných etických princípov, definovaných v Kódexe. Účelom a úlohou titulku článku je nepochybne čitateľa zaujať do tej miery, aby si prečítal obsah celého článku, pričom titulok článku nesmie byť nepravdivý vo vzťahu k obsahu textu článku. TRSR v danom prípade nezistila žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že by bol titulok článku nepravdivý, prípadne pravdu skresľujúci, vo vzťahu k obsahu textu článku zverejnenému v denníku Korzár. Obsah článku a titulok zverejnený na strane 1 denníka Korzár vzájomne z obsahovej aj formálnej stránky korešpondujú a sú v súlade. Z uvedeného dôvodu TRSR nezistila v súvislosti s titulkom článku žiadne porušenie Kódexu.
  19. Z obsahu textu článku zverejneného na str. 5 uvedeného denníka pod názvom „Lekárku spod obžaloby za usmrtenie oslobodili“ vyplýva, že čitateľovi prináša informácie o rozhodnutí Okresného súdu Prešov v súvislosti s trestnou vecou obžalovanej obvodnej lekárky z obce Žehňa v okrese Prešov, Melánie R. z Veľkého Šariša. Titulok tohto článku v znení „Lekárku spod obžaloby za usmrtenie oslobodili“spolu s podtitulkom v znení „Ani skoršia diagnostika by vraj nepomohla“ podľa názoru TRSR v plnej miere korešponduje s obsahom samotného článku a neobsahuje žiadne nepravdivé informácie, ktoré by neboli v súlade s obsahom článku, prípadne by obsahu článku odporovali.
  20. Článok pomerne podrobným spôsobom informuje o priebehu (hlavného) pojednávania v uvedenej trestnej veci vedenej na OS Prešov, pričom v texte článku sa citujú vyjadrenia tak obžalovanej/obhajoby, ako aj vyjadrenia poškodeného pána U. z Mirkoviec. V tejto súvislosti považuje TRSR za potrebné uviesť, že v prípade článku sa nejednalo o žiadny rozhovor ale o informovanie o priebehu a výsledku hlavného pojednávania bez toho, aby boli do textu článku doplnené akékoľvek subjektívne, hodnotiace vyjadrenia autora článku, pričom obom stranám bol poskytnutý dostatočný a rozsahom porovnateľný/primeraný priestor na vyjadrenie svojho stanoviska k prejednávanej veci a rozhodnutiu súdu. Článok tak čitateľovi prezentoval obsah obrany obžalovanej Melánie R. v predmetnom súdnom konaní ako aj nespojnosť poškodeného pána U. s výsledkom súdneho konania a rozhodnutia súdu, ktorým obžalovanú oslobodil v plnom rozsahu spod obžaloby. Obsah článku uvádzal okrem iného aj informácie o vykonanom znaleckom dokazovaní a záveroch znalcov po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou zosnulej Márie U. z Mirkoviec. Uverejnením textu článku nedošlo k porušeniu spravodlivosti alebo slušnosti. Z vyššie uvedených dôvodov preto nebolo potrebné osobitne žiadať navrhovateľku o vyjadrenie sa k žiadnej z uverejnených informácií.
  21. TRSR sa zaobera aj námietkou navrhovateľky, podľa ktorej mali byť v texte článku uverejnené nepravdivé informácie. Samostná sťažovateľa v tejto súvislosti neuviedla a konkretizovala, ktoré z uverejnených informácií v článku alebo titulku majú byť nepravdivé a svoju argumentáciu v sťažnosti oprela len o „vyvolávaní dojmu o nespravodlivom či dokonca nezákonnom rozhodnutí“. TRSR na základe obsahu sťažnosti navrhovateľky ale aj na podklade informácií poskytnutých odporcom dospela k záveru, že článok neobsahoval žiadne nepravdivé informácie, ktoré by sa týkali navrhovateľky alebo jej trestného konania.
  22. Osobitnou kategóriou bolo navrhovateľkou namietané porušenie prezumpcie neviny zo strany odporcu v texte napadnutého článku.TRSR sa podrobne oboznámila s obsahom napadnutého článku (článkov) ale v žiadnej časti textu nenašla informáciu, ktorú by bolo možné samu o sebe alebo v spojení s inou informáciou považovať za zásah do prezumpcie neviny navrhovateľky.
  23. Prezumpcia neviny je právny inštitút, ktorý je súčasťou práva na súdnu ochranu, čo vyplýva z jeho systematického zaradenia do Druhej hlavy, Siedmeho oddielu Ústavy SR (Právo na súdnu a inú právnu ochranu), resp. do čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach (právo na spravodlivý proces). Prezumpcia neviny sa teda nechráni ako súčasť práva na súkromie, ale ide o právo, ktorého sa môže fyzická osoba domáhať len voči príslušným orgánom štátu. Uvedené potvrdzujú aj právne názory vyslovené Ústavným súdom SR. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/95 Ústavou SR štát priznáva osobám práva a zaručuje im, že ústavné práva bude sám dodržiavať a ochraňovať. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/98 a sp. zn. III. ÚS 83/01 je účelom prezumpcie neviny chrániť obvineného pred akýmkoľvek súdnym rozhodnutím alebo inými výrokmi príslušných úradných osôb, ktoré sa rovnajú vysloveniu viny bez toho, aby bola táto preukázaná v súlade so zákonom.
  24. Podľa názoru TRSR a jej záverov vyvodených z predložených dokladov, napadnutý článok (články) obsahoval presné informácie o priebehu hlavného pojednáva nia na OS Prešov a postavení navrhovateľky v tomto trestnom konaní. Napadnutý článok vo viacerých častiach obsahuje záver a rozhodnutie súdu o podanej obžalobe voči navrhovateľke, z ktorého vyplynulo, že bola rozhodnutím súdu oslobodená spod obžaloby v plnom rozsahu a to práve pre prečin usmrtenia v súvislosti s neposkytnutím dostatočnej zdravotnej starostlivosti pre pani Máriu U. z Mirkoviec. Postavenie navrhovateľky v trestnom konaní bolo v predmetnom článku uvedené správne a autor článku sa zdržal akéhokoľvek výroku alebo vyjadrenia názoru, ktorým by navrhovateľku označil ako vinnú zo spáchania trestného činu alebo osobu páchateľa trestného činu.
  25. Podanie informácií o navrhovateľke v texte napadnutého článku bolo podľa názoru TRSR vyvážené a objektívne. Z obsahu textu článku muselo a musí byť nestrannému čitateľovi jasné, čo bolo navrhovateľke kladené na vinu, na akom skutkovom základe, akými skutočnosťami sa v konaní bránila, čo na hlavnom pojednávaní uviedol poškodený, k akým záverom na podklade vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd, ako aj to, že na základe vykonaného dokazovania bola navrhovateľka zbavená všetkých obvinení (oslobodená spod obžaloby). Už len na okraj sa žiada uviesť, že text článku obsahuje okrem iného tiež informáciu (tretí stĺpec tlačeného vydania napadnutého článku – časť pod názvom Nezistili príčinnú súvislosť) o tom, že samotný prokurátor ako iniciátor trestného konania na podklade vykonaného dokazovania žiadal obžalovanú/navrhovateľku oslobodiť spod obžaloby, čo samé o sebe svedčí o nedôvodnosti podania obžaloby a preukázania neviny obžalovanej/navrhovateľky.
  26. Skutočnosti a argumentácia TRSR v súvislosti s printovou podobou napadnutého článku je v plnej miere aplikovateľná aj na článok zverejnený webovej stránke odporcu https://presov.korzar.sme.sk/c/22244655/obvodna-lekarka-zo-zehne-stala-pred-sudom-za-usmrtenie-oslobodil-ju.html pod názvom „Obvodná lekárka zo Žehne stála pred súdom za usmrtenie. Oslobodil ju”, keďže sa po obsahovej stránke jedná o identické texty. Rozdielny je v danom prípade len spôsob ich uverejnenia a titulok článku zverejneného na webe, kde bol vydavateľom využitý priestor pre obsiahlejší (dlhší) titulok. Po analýze titulku článku zverejneného na webe je TR SR toho názoru, že je možné na tento titulok v plnom rozsahu aplikovať argumentáciu uvedenú v bode 18. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
  27. Z vyššie uvedených dôvodov TRSR dospela k záveru, že spôsob podania informácií a štýl skoncipovania textu napadnutého článku a jeho titulku nie je v rozpore s hodnotami a pravidlami stanovenými Etickým kódexom novinára a preto rozhodla spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.


POUČENIE

  1. Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.
  2. Ak sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré sú sami o sebe alebo v spojení s predchádzajúcimi podkladmi dostatočné na prijatie podstatne iného rozhodnutia, môže Rada pripustiť obnovu konania na návrh účastníka konania (§ 11 Rokovacieho poriadku Rady.

V Bratislave dňa 25. februára 2020

Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR Rozhodnutia