č. k. 23/2018
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (TR SR) v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, JUDr. Ing. Andrej Schwarz, LL.M., podpredseda, Ing. Ivan Podstupka, podpredseda, Mgr. Tomáš Kamenec, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, PaedDr. Pavol Múdry a Mgr. Valér Kot pod č. k. 23/2018 na zasadnutí dňa 12. 3. 2019 o sťažnosti navrhovateľa Mgr. J.B. z Bratislavy proti odporcovi: Zoznam s.r.o., Viedenská cesta 3-7, 851 01 Bratislava, ktorý je majiteľom a prevádzkovateľom internetovej stránky www.topky.sk na prešetrenie etickej stránky článku zverejneného na www.topky.sk podľa § 8, ods. 6 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike
rozhodla takto:
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že v článku s názvom “Namiesto jakšíkovcov prišli takáčovci? Bratislavské sídlo Bödörovej SBS zmenilo majiteľa” publikovanom dňa 21. 09. 2018 na www.topky.sk k porušeniu Etického kódexu novinára nedošlo.
Odôvodnenie
Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola dňa 18. 12. 2018 doručená sťažnosť pána Mgr. J.B. (ďalej len „sťažovateľ“), voči článku uverejnenému pod názvom “ Namiesto jakšíkovcov prišli takáčovci? Bratislavské sídlo Bödörovej SBS zmenilo majiteľa“ zverejnenom 21. 09. 2018 na www.topky.sk.
Rada sa následne oboznámila so sťažnosťou, vyjadrením vydavateľa, namietanými materiálmi ako aj inými prílohami podaní. Na základe uvedeného dospela Rada k nasledovným záverom.
Sťažovateľ namieta porušenie ustanovení Čl. III bod. 1, 3, 6, 9, 16 a 17 Etického kódexu novinára (ďalej len „Kódex“).
Sťažovateľ v prvom rade namieta, že vydavateľ o ňom uverejnil nepravdivé skutočnosti a síce, že uviedol, že spoločnosť Vargem s.r.o. spomínanú v článku v súvislosti s aktivitami zločineckých skupín zakladal sťažovateľ, avšak v skutočnosti ju zakladala spoločnosť obchodné spoločnosti s.r.o.
Sťažovateľ ďalej konštatuje, že je advokátom, poslancom mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy a poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Zároveň bol toho času kandidátom na funkciu starostu m.č. BA – Ružinov.
Sťažovateľ vyslovuje podozrenie, že článok v ktorom „sa spája osoba sťažovateľa s podsvetím bol účelový, v záujme výrazným spôsobom znížiť šance sťažovateľa na úspech a poškodiť ho oproti ostatným kandidátom.“
Zároveň poukazuje i na údajné prepojenie konateľa vydavateľa s protikandidátom na funkciu starostu a to prostredníctvom tretej osoby – bývalého aktívneho politika, ktorú majú obidvaja poznať.
Sťažovateľ ďalej namieta i zámerné zverejnenie fotografie jeho osoby v úvode článku s jasným cieľom spojiť sťažovateľa s ostatnými osobami spomínanými v článku a navodiť dojem, že sťažovateľ je prepojený s mafiánskymi skupinami a s podsvetím.
Vydavateľ reagoval na tvrdenia sťažovateľa v tom smere, že zverejnené informácie boli pravdivé a že podrobná analýza vlastníckej štruktúry spomínanej spoločnosti Vargem, s.r.o. by bola v článku nadbytočná.
Článok podľa vydavateľa nebol politickou reklamou a novinár, ktorý článok písal, nie je politicky angažovaný. Ohľadne overovania z dvoch zdrojov považuje vydavateľ za nadbytočné, v prípade informácii od štátnych orgánov a tlačových agentúr, pokiaľ nevznikne dôvodné podozrenie, že informácie sú nepravdivé.
Tvrdenie sťažovateľa o prepojení osoby konateľa vydavateľa s protikandidátom sťažovateľa v komunálnych voľbách považuje vydavateľ za prekombinované a špekulatívne, najmä vo svetle toho, že píšuci novinár nemá informácie s akými osobami mal byť štatutárny zástupca v kontakte najmä s odstupom cca. 6 až 8 rokov a najmä vzhľadom na obmedzený okruh osôb, ktoré sa pohybujú v manažmente médií a na politickej scéne, nemožno z každého pracovného alebo náhodného spoločenského kontaktu medzi manažmentom a politikom vyvodiť podozrenie o ovplyvňovaní nezávislosti novinára.
Rada starostlivo posúdila všetky rozhodujúce skutočnosti ako aj tvrdenia strán a konštatuje nasledovné.
Rada prišla k záveru, že informácie týkajúce sa sťažovateľa nie sú nepravdivé. Najzásadnejšie tvrdenie sťažovateľa sa malo týkať toho, že sťažovateľ bol uvedený ako zakladateľ spoločnosti, ktorá neskôr slúžila na aktivity v článku
spomínanej zločineckej skupine. Konkrétna informácia použitá v článku je nasledovná: „Firmu zakladal J.B., ktorý momentálne kandiduje v Ružinove na starostu.“ Zároveň je v článku uverejnená profilová fotka sťažovateľa.
Rada konštatuje, že túto informáciu možno vo všetkých materiálnych ohľadoch hodnotiť ako pravdivú. Vydavateľ síce použil určité zjednodušenie, avšak v kontexte literárneho útvaru a spravodajskej techniky ako aj vzhľadom na povahu článku nemožno konštatovať, že uvedené tvrdenie je nepravdivé.
Úplne presne spomínanú spoločnosť zakladala spoločnosť v ktorej bol konateľom práve sťažovateľ. Z neho bolo možné zistiť, že spoločníkom a konateľom obchodné spoločnosti s.r.o. bol práve sťažovateľ. Je zrejmé, že z pozície konateľa zakladateľa sťažovateľ uskutočňoval úkony smerujúce k založeniu spoločnosti spomínanej v článku. Vecná podstata informácie je teda pravdivá. Takýmto spôsobom pristupujú k posudzovaniu pravdivosti skutkových tvrdení i všeobecné súdy.
Rada ako príklad uvádza modelovú situáciu: Výrok v článku môže znieť, že politik X vlastní budovu Y. Politik X sa ohradí, že táto informácia je nepravdivá, pretože on nevlastní budovu Y, pretože budovu Y vlastní spoločnosť Z. A dotyčný politik pritom vlastní 100% podiel na spoločnosti Z. Je nepochybné, že z pohľadu obsahového je zrejmé, že informácia o tom, že politik X vlastní budovu Y, je vecne správna aj keď z prísne formálno-právneho pohľadu ide o vlastníctvo nepriame cez prostredníka.
Pokiaľ by sme ostali pri rigidnom formalistickom výklade pravdivosti skutkových tvrdení, takýto prístup by mohol mať zásadný negatívny dopad na výkon žurnalistickej práce, nakoľko by ohrozoval novinársku tvorbu tým, že by prakticky znemožňoval vysvetliť určitý problém čitateľskej obci jednoduchým spôsobom. O to viac by bolo prakticky nemožné bez určitého zjednodušenia opísať zložité kauzy, často s komplexnou odbornou konotáciou, či zložitým procesným vývojom.
Navyše, vydavateľ v článku uviedol aj priamy hypertextový odkaz na webovú stránku obchodného registra, kde si čitateľ mohol pozrieť historický výpis z obchodného registra. Z neho bolo možné zistiť, že spoločníkom a konateľom obchodné spoločnosti s.r.o. bol práve sťažovateľ.
Z tohto dôvodu bola prezentovaná informácia nielenže pravdivá, ale umožňovala čitateľovi, ktorý mal záujem o hlbší detail, si tieto informácie overiť, resp. rozšíriť o ďalšie detaily, ktoré vzhľadom na podstatu článku, neboli pre kontext článku podstatné.
Namietané zverejnenie profilovej fotografie sťažovateľa v článku spadá do spravodajskej licencie a nepredstavuje porušenie etického kódexu.
Vzhľadom na vyššie uvedené Rada je toho názoru, že samotným článkom nedošlo k porušeniu etického kódexu a preto rozhodla v intenciách výroku tohto rozhodnutia.
Na druhej strane treba skonštatovať, že Rade neušlo pozornosti, že daný článok bol publikovaný pred komunálnymi voľbami a sťažovateľ kandidoval v týchto voľbách ako kandidát na starostu v mestskej časti Bratislava-Ružinov. Napriek tomu, že skutočnosti zverejnené o sťažovateľovi v napadnutom článku boli vo svojej podstate pravdivé, boli k predmetu článku irelevantné, resp. nepodstatné, a navyše sťažovateľa dávali do súvislosti s negatívnym kontextom článku bez toho, aby obsahovali dostatočný skutkový opis vzniknutej situácie a postavenia sťažovateľa v danej kauze. Predmetom článku boli úplne iné skutočnosti a obsah, pričom zverejnenie informácií o sťažovateľovi v texte článku jeho obsah nijako „neobohatilo“, ani neprinieslo pre čitateľa žiadne nové skutočnosti týkajúce sa témy článku. Informácie v texte článku, hoci nepredstavovali porušenie etického kódexu novinára, mohli v dôsledku ich neúplnosti a najmä okamihu a spôsobu ich uverejnenia, vyvolať u verejnosti negatívny pohľad na sťažovateľa ako jedného z kandidátov na starostu mestskej časti Bratislava –Ružinov. Z uvedeného dôvodu je Rada toho názoru, že u vydavateľa bude potrebné v budúcnosti zvážiť spôsob a okamih uverejňovania informácií o kandidátoch na verejné funkcie, aby nevznikli podozrenia z ovplyvňovania volieb v prospech alebo neprospech niektorého z kandidátov.
POUČENIE
Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.
V Bratislave dňa 12. marca 2018
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR Rozhodnutia