č. k. 11/2024
Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj „ TR SR “) v zložení:
Mgr. Alena Pániková – predsedníčka TR SR, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, členovia: JUDr. Marek Ogurčák, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Tomáš Kamenec a Mgr. Ján Golais vo veci vedenej pod č. k. 11/2024 na svojom zasadnutí dňa 7.2.2025 prerokovala sťažnosť sťažovateľa:
M.K. z Trenčína proti odporcovi: News and Media Holding a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu Nový Čas, podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky,
ROZHODLA TAKTO:
Uverejnením článku „SPOVEĎ otca Judity, ktorá sedí v base za vraždu Tomáša (†16): Čo urobíme po prepustení dcéry!” odporcom na spravodajskom webovom portáli Nový čas, pokiaľ ide o citácie pripísané sťažovateľovi,
d o š l o
k porušeniu čl. II ods. 2 Etického kódexu novinára v časti povinnosti novinára riadiť sa vo svojej práci zásadou čestnosti a pravdivosti, ako aj čl. IV ods. 1 prvá veta a čl. V ods. 1 posledná veta Kódexu. Nad postupom portálu Nový Čas vyslovuje
z n e p o k o j e n i e.
O d ô v o d n e n i e:
Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „ Rada “) bola 12. decembra 2024 doručená sťažnosť M.K. (ďalej len „ sťažovateľ “) smerujúca proti spoločnosti News and Media Holding a. s. (ďalej len „ odporca “), ktorá prevádzkuje spravodajský webový portál Nový Čas a ktorej predmetom bol článok „SPOVEĎ otca Judity, ktorá sedí v base za vraždu Tomáša († 16): Čo urobíme po prepustení dcéry!“ uverejnený dňa 11. decembra 2024 (ďalej len „ článok “).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že redaktorka odporcu Jana R. ho telefonicky oslovila 10. decembra 2024, na úvod rozhovoru jej oznámil, že „nechce, aby o jeho dcére uverejnila článok“, „nedal jej súhlas s uverejnením rozhovoru“, no redaktorka si rozhovor tajne nahrala a následne uverejnila článok, v ktorom pripísala formou citácie sťažovateľovi informácie, ktoré jej v rozhovore „nepovedal“.
Sťažovateľ mailom z 11. decembra 2024 požiadal odporcu o nápravu a urobil tak aj listom, ktorý ešte v ten istý deň odoslal odporcovi. Okrem iného sťažovateľ uviedol, že redaktorka si telefonický rozhovor nahrávala „tajne bez môjho vedomia“, súhlas na uverejnenie rozhovoru „som redaktorke nedal“ a v článku uviedla „nepravdivé informácie v mojom mene, ktoré som nepovedal“. Konanie redaktorky označil za rozporné s novinárskou etikou a za zneužitie jeho osoby. Sťažovateľ požiadal odporcu o stiahnutie článku z webu a o to, aby mu poskytol priestor na odpoveď.
Odporca článok dosiaľ nestiahol, priestor na odpoveď sťažovateľovi neposkytol, iba redaktorka Jana R. mu 11. decembra 2024 popoludní telefonovala, on hovor odmietol a následne mu od nej prišla krátka textová správa, v ktorej redaktorka sťažovateľovi ponúkla, že sťažovateľ môže urobiť zmenu v článku, sťažovateľ na to však už nereagoval.
Porušenie Etického kódexu novinára (ďalej len „ Kódex “) vidí sťažovateľ v tom, že redaktorka si ich rozhovor nahrala tajne (bez toho, aby o tom vedel a súhlasil s tým), článok o jeho dcére a rozhovor so sťažovateľom uverejnila aj napriek tomu, že sťažovateľ s tým nesúhlasil, ako aj v tom, že v článku mu pripísala formou citácie informácie, ktoré nepovedal.
Na výzvu Rady z 13. decembra 2024 odporcovi, aby sa k predmetu konania vyjadril a uviedol, či prípadne sám vykonal nápravu a jej vykonanie Rade oznámil, odporca v lehote určenej Radou nereagoval. Rade nebolo poštou doručené vyjadrenie šéfredaktorky v stanovenej lehote 30 dní od doručenia, ale až po dopyte tajomníčky TR SR ju šéfedaktorka V. B. informovala, že vyjadrenie, ktoré poslali obyčajnou poštou, sa pravdepodobne stratilo, a teda posielajú ho ešte raz aj na emailové sídlo TR SR s ospravedlnením. Odporca doručil dodatočne 27. januára 2025 Rade nedatované vyjadrenie V. B., šéfredaktorky Nový Čas, v ktorom uviedol, že konaním jeho redaktorky etický kódex neporušil.
Odporca vo vyjadrení uviedol, že jeho redaktorka si telefonický rozhovor so sťažovateľom nahrala, urobila tak v záujme toho, aby bol jej článok presný, pričom tento postup odporca odôvodnil tým, že je síce povinnosťou novinára na nahrávanie vopred upozorniť, avšak takto nemusí novinár postupovať, ak sleduje naplnenie dôležitého verejného záujmu, ktorý nemožno dosiahnuť iným spôsobom. V tomto prípade spočíval tento verejný záujem v tom, že odporca sa snažil článkom prispieť do verejnej diskusie o tom, či odsúdenie dcéry sťažovateľa bolo zákonné a či bol proces spravodlivý, keď aj v médiách sa prezentovali najmä dôvody pre odsúdenie dcéry sťažovateľa a argumenty v jej prospech sa bagatelizovali.
Ak novinár v úvode telefonického rozhovoru oznámi, že rozhovor je nahrávaný, zdroj sa často stiahne, ukončí hovor, alebo obmedzí spontánnosť komunikácie. Ak by sťažovateľ odmietol rozhovor poskytnúť, článok by nemohol vyjsť. Telefonický rozhovor redaktorky odporcu so sťažovateľom trval 40 minút, redaktorka sa mu v úvode predstavila, sťažovateľovi muselo byť zrejmé, že ho redaktorka oslovila za účelom získania informácii pre napísanie článku. Hlavnou témou rozhovoru bolo dokazovanie v trestnom konaní, podania a procesné záležitosti. Podľa názoru odporcu prípad vzbudzuje aj po právoplatnom odsúdení dcéry sťažovateľa stále množstvo otázok a o vine odsúdenej existuje množstvo pochybností.
Odporca považoval preto za potrebné priniesť v rámci legitímneho verejného záujmu do verejného priestoru aj diskusiu o argumentoch spochybňujúcich vinu odsúdenej.
Sťažnosť sťažovateľa preskúmala Rada na svojom zasadnutí dňa 7.2.2025, oboznámila sa so sťažnosťou i obsahom uverejneného článku.
Článok „SPOVEĎ otca Judity, ktorá sedí v base za vraždu Tomáša († 16): Čo urobíme po prepustení dcéry!“ uverejnený na portáli odporcu 11. decembra 2024 v úvode uvádza, že dcéra sťažovateľa „Žilinčanka Judita (21)“ bude mať čoskoro vykonanú polovicu trestu odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 4 mesiace, ktorý jej bol uložený za vraždu spolužiaka Tomáša a pripomína, že išlo o prípad, ktorý v máji 2019 otriasol celým Slovenskom.
Článok pokračuje konštatovaním, že pre Nový Čas teraz po rokoch exkluzívne „prehovoril jej otec M. a prezradil, čo urobia ako prvé, keď sa za dcérou zatvoria brány väznice a bude voľná“. Prevažnú časť ďalšieho textu článku tvoria v úvodzovkách uvedené údaje, o ktorých z úpravy článku vyplýva, že ich mal povedať sťažovateľ:
„J. mala doteraz nádej, že sa dovolá pravdy. Nikdy sa ku skutku, za ktorý ju odsúdili, nepriznala. Keď sa jej pýtal advokát D.L., ktorý ju obhajoval ako prvý, prečo sa nechce priznať, že by bol súd k nej po priznaní milosrdnejší a odpykala by si vo väzení nižší trest, povedala mu, že sa neprizná k niečomu, čo neurobila, “vraví. Otec stál od začiatku procesu neochvejne na strane dcéry. Potvrdil, že najali najlepších špecialistov na Slovensku, v Česku, Rakúsku… „Dokonca aj takých, ktorí študovali a praxovali v Amerike, kde sú vo sfére zločinu snáď najprogresívnejší advokáti. Osobnosť páchateľa dokážu rozobrať do detailov a objaviť znaky človeka, ktorý má sklon k agresivite a psychopatii už v detstve.”
Každý zo špecialistov, ktorý skúmal Juditkin mozog, však potvrdil, že neklame. Nemá žiadne sklony k agresivite a nie je psychopat”, tvrdí M. Dodáva, že na detektore lži neklamala ani raz, čo im aj potvrdili. Ako rodina sa pred verejnosťou uzavreli. „Pretože tu nemá zmysel hovoriť. Máme informácie, ktoré doslova vyrazili špičkovým právnikom na Slovensku dych.
V lete podali sťažnosť na Ústavný súd, pretože v procese boli fatálne porušované dcérine ústavné práva”, hovorí s tým, že do väzenia dostáva množstvo listov: „Veľa médií sa snaží s ňou urobiť rozhovor. Ale ona neodpovie nikomu. Všetko odmieta”.
V ďalšej časti článku je uvedené:
„Už teraz je rodina rozhodnutá dať životu na Slovensku zbohom. „Hneď ako sa za ňou zatvoria brány väznice, poletíme preč. Už teraz si robíme plány. V zahraničí po nej neštekne ani pes a nemusí si ani meniť identitu. Tam bude žiť normálny šťastný život, veď ho má celý pred sebou. A tam možno naberie aj toľko sily, aby mohla nanovo v zahraničí – na pôde európskych inštitúcií – bojovať o svoje práva a otvoriť svoj proces”, uzatvára otec.
V zahraničí už svoje zázemie má – jej sestra K. žije niekoľko rokov so svojím partnerom v Londýne“.
Článok pokračuje údajom, že dcéra sťažovateľa sa mimoriadnym opravným prostriedkom neúspešne domáhala zrušenia rozsudku, ale najvyšší súd jej nevyhovel (v apríli tohto roku), pripojené je i skoršie vyjadrenie otca obete.
V závere článok pripomína spôsob spáchania vraždy a dodáva, že „motív skutku je dodnes neznámy“ a „obhajoba márne argumentovala, že sa počas vyšetrovania nevyvrátili ani nedohľadali ďalšie osoby, ktoré sa včase činu v okolí pohybovali, a rovnako namietala ďalšie nezrovnalosti“.
Podľa čl. II ods. 2 Kódexu hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
Podľa čl. IV ods. 1 prvá veta Kódexu s výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu, novinár nesmie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby zverejňovať informácie, týkajúce sa výlučne súkromia tejto dotknutej fyzickej osoby.
Podľa čl. V ods. 1 posledná veta Kódexu na nahrávanie telefonického rozhovoru novinár vopred upozorní v prípade, ak nejde o situáciu v čl. V bod.9.
Podľa čl. V ods. 9 Kódexu mimoriadne prostriedky novinárskej práce je možné použiť iba v prípade, že ich použitie smeruje k naplneniu dôležitého verejného záujmu a že tento verejný záujem nebolo možné dosiahnuť iným spôsobom.
Podľa čl. V ods. 7 Kódexu novinár nie je povinný pristúpiť na požiadavku dodatočnej korekcie, neuverejnenia či neodvysielania informácie získanej v súlade s týmto Kódexom zo strany respondenta, ktorý predtým so zverejnením súhlasil.
Pretože odporca nepoprel, že jeho redaktorka si rozhovor so sťažovateľom nahrala, nepreukázal, že sťažovateľa vopred upozornila, že si rozhovor nahráva, nepreukázal, že by sťažovateľ s nahrávkou súhlasil a ani to, že citácie pripísané v článku sťažovateľovi – sťažovateľ skutočne jeho redaktorke uviedol, vychádzala Rada z tvrdení sťažovateľa, teda z toho že redaktorka si rozhovor nahrala, urobila tak bez upozornenia a súhlasu sťažovateľa, ako aj z toho, že obsah citácii sťažovateľa uverejnených v článku nezodpovedá tomu, čo sťažovateľ redaktorke naozaj uviedol.
Rada pri rozhodovaní o sťažnosti vzala do úvahy tému článku z hľadiska jej významu pre rozvoj verejnej diskusie. Predmetom informovania v článku je trestná vec, ktorá síce bola predmetom verejnej diskusie v čase jej prejednávania, avšak vec bola dávnejšie právoplatne skončená. Ako vyplýva z obsahu článku, tento bol uverejnený so značným časovým odstupom od odsúdenia dcéry sťažovateľa, ako aj od rozhodnutia súdu o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Článok tak neprináša o danej trestnej veci žiadne zásadne nové a aktuálne informácie, do verejnej diskusie neprispieva žiadnym spôsobom.
Ako naopak vyplýva z obsahu článku, tento bol uverejnený preto, že odporca „ získal “exkluzívne vyjadrenie sťažovateľa o tom, čo urobí rodina odsúdenej „ako prvé, keď sa za dcérou zatvoria brány väznice a bude voľná “. Podaná sťažnosť tak nastoľuje predovšetkým otázku postupu novinára pri vedení telefonického rozhovoru s respondentom v kontexte zámeru odporcu získať vyjadrenie sťažovateľa. Niet pritom pochýb, že iniciátorom rozhovoru nebol sťažovateľ, ale redaktorka odporcu.
Postup redaktorky odporcu, ktorá si rozhovor nahrala bez predchádzajúceho upozornenia sťažovateľa a pripísanie odporcovi výrokov v článku, ktoré nepredniesol, považuje Rada za porušenie povinnosti novinára riadiť sa vo svojej práci zásadou čestnosti a pravdivosti (čl. II ods. 2 Kódexu). S ohľadom na tému článku a časové súvislosti odporcu nemôže ospravedlniť ani čl. V ods. 9 Kódexu.
Argumentácia odporcu, podľa ktorej v tomto prípade odporca mohol použiť mimoriadne prostriedky, a preto nemusel sťažovateľa vopred na nahrávanie rozhovoru upozorniť, neobstojí. Táto argumentácia je založená na tom, že odporca by inak nezískal od sťažovateľa vyjadrenie a nemohol napísať článok, ktorým chcel rozvinúť diskusiu o spravodlivosti odsúdenia jeho dcéry. Vo veci sťažovateľa však nejde o prípad, v ktorom by verejný záujem nebolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Odporcovi nič nebránilo získať informácie o odsúdení dcéry sťažovateľa z iných zdrojov. Použitiu čl. V ods. 9 Kódexu tak bráni princíp proporcionality.
Životné plány odsúdenej na čas po jej prepustení z výkonu trestu považuje Rada za údaje zo súkromia fyzickej osoby a ich zverejnenie bez súhlasu respondenta neospravedlňuje žiadny verejný záujem. Na tom nemení nič ani to, že ide o právoplatne odsúdenú osobu.
Konanie odporcu, ktoré je predmetom posudzovania Radou bolo zjavne vedené iba snahou o vzbudenie senzácie bez ohľadu na oprávnené záujmy dotknutých osôb. Dodatočná obrana odporcu o tom, že článkom vlastne sledoval odhalenie justičného omylu, nemá oporu v obsahu článku a ani v jeho titulku.
Rada považuje konanie redaktorky odporcu za nezodpovedné a nebezpečné aj z toho dôvodu, že narúša dôveru verejnosti vo vzťahu k práci novinára minimálne tým, že môže vzbudzovať obavy u respondentov vo všeobecnosti poskytovať novinárom informácie, ktoré sú potrebné pre ich prácu a v konečnom dôsledku aj pre informovanie verejnosti o skutočných otázkach verejného záujmu, resp. o otázkach, o ktorých prebieha verejná diskusia.
Pokiaľ však sťažovateľ vyčíta odporcovi, že „o jeho dcére“ uverejnil článok napriek tomu, že si to sťažovateľ neprial, Rada pripomína, že novinár s volí témy slobodne, a preto iba samotné uverejnenie článku s určitou témou nemôže predstavovať porušenie Kódexu.
Vzhľadom na uvedené Rada konštatovala, že konaním odporcu došlo k porušeniu čl. II ods. 2 Kódexu v časti povinnosť novinára riadiť sa vo svojej práci zásadou čestnosti a pravdivosti ako aj čl. IV ods. 1 prvá veta a čl. V ods. 1 posledná veta Kódexu.
Rada zároveň vyslovila nad konaním odporcu znepokojenie, pretože odporca svojím postupom porušil základné zásady práce novinára, po porušení Kódexu nevykonal žiadne účinné opatrenia na nápravu, hoci ich vykonať bolo možné a nevykonal ani opatrenia na vylúčenie pochybení tohto druhu v budúcnosti (§ 8 ods. 7 rokovacieho poriadku).
Rada vyzýva odporcu, aby toto rozhodnutie uverejnil rovnakým spôsobom, akým bol uverejnený predmetný rozhovor (§ 10 ods. 2 rokovacieho poriadku).
POUČENIE: Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.
V Bratislave, dňa 10. februára 2025
Mgr. Alena P á n i k o v á
predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR