č. k. 10/2023Rozhodnutia

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka TR SR, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák a JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD. vo veci vedenej pod sp. zn. 10/2023 na svojom zasadnutí dňa 27.09.2023
prerokovala sťažnosť sťažovateľky: MSc. L.G, PhD., proti odporcovi – spoločnosti WINTER média, a.s., IČO: 44008520, so sídlom: Sasinkova 14, 921 01 Piešťany, ktorý je vydavateľom periodickej tlače pod názvom: Piešťanský týždeň a prevádzkovateľom internetového portálu https://www.piestanskydennik.sk/. TR SR podľa § 8 Rokovacieho poriadku účinného od 1. apríla 2018,

rozhodla takto:

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že odporca uverejnením článku zo dňa 23.05.2023 pod názvom: „Občiansky aktivizmus spoločnosť rozvíja, avšak nájdu sa v ňom aj čierne ovce”, v tlačenom periodiku pod názvom: Piešťanský týždeň pod č. 23 a na internetovom portáli: https://www.piestanskydennik.sk/2023/05/23/obciansky-aktivizmus-spolocnostrozvija-avsak-najdu-sa-v-nom-i-cierne-ovce/ porušil čl. II bod 2 a čl. III bod 8 Etického kódexu novinára a odporcovi v súlade s § 8 ods. 6 Rokovacieho poriadku vyslovuje upozornenie (varovanie).

Odôvodnenie

  1. TR SR bol dňa 07. 06. 2023 a v doplnení zo dňa 25. 07. 2023 doručený podnet na porušenie Etického kódexu novinára od sťažovateľky MSc. L.G., PhD. (ďalej aj „sťažovateľka“).
  2. Sťažovateľka uviedla, že v tlačenom médiu Piešťanský týždeň č. 23 a na internetovom portáli https://www.piestanskydennik.sk/kampan/begam/ bol dňa 23. 05. 2023 uverejnený článok šéfredaktora J.V. (ďalej aj „autor“) s názvom: „Občiansky aktivizmus spoločnosť rozvíja, avšak nájdu sa v ňom aj čierne ovce”, ktorým podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu Etického kódexu novinára v čl. II ods. 1 a ods. 2 a čl. III. ods. 1 a ods. 3.
  3. Podľa sťažovateľky je tón článku je útočný, úmyselne očierňuje osobu sťažovateľky a občianske združenie, v ktorom pôsobí ako štatutárna zástupkyňa. Autor nedal sťažovateľke priestor na vyjadrenie, využíva expresívne výrazové prostriedky, ktoré neprávom poškodzujú meno sťažovateľky (“čierna ovca”, “komerčná aktivistka”, “výtvory zhnili”). Interpretácie faktov sú skreslené a podstatné skutočnosti sú v článku zamlčané. Projekty, ktoré článok popisuje, boli riadne zrealizované, úspešné a dokonca medializované ako dobré príklady mestských zásahov a nominované na Cenu za architektúru. Autor ich však subjektívne znevažuje ako neúspešné. Sťažovateľka uvádza, že v otázke udržateľnosti projektov bolo postupované ako bolo popísané v projektových plánoch a údržba bola vykonávaná dobrovoľnícky počas existencie objektu. Dotácie spomínané v článku boli získané v súlade s ich výzvou, boli využité podľa oprávnených výdavkov. Na schválenie ich jednohlasne odporučila nezávislá odborná komisia pri mestskom zastupiteľstve a odsúhlasili ich poslanci. Projekty boli zrealizované podľa žiadosti a riadne vyúčtované. Zo strany poskytovateľa dotácie nevznikla žiadna pochybnosť použití financií. Autor sa teda neopiera o žiadne fakty. O zaujatosti autora svedčia jeho predošlé články mierené na aktivity, ako aj komunikácia na sociálnych sieťach pod príspevkom, kde uvádza ďalšie klamstvá, zosmiešňuje a útočí osobu na sťažovateľky.
  4. Sťažovateľka záverom poznamenala, že redakciu odporcu oslovila dňa 23. 06. 2023 so žiadosťou o uverejnenie tlačovej odpovede s nasledovným znením:
    „Využívam svoje právo na odpoveď a reagujem na článok “Občiansky aktivizmus spoločnosť rozvíja, avšak nájdu sa v ňom aj čierne ovce”, uverejnený v Piešťanskom týždni č. 23. V pôvodnom článku som nedostala priestor na vyjadrenie, aj keď moje kontaktné údaje sú voľne dostupné a uvedené aj v žiadostiach o dotácie, ktorým sa redaktor venoval. Článok bol uverejnený v sekcii spravodajstvo, hoci ide len o súkromné názory autora, ktorý sa ku komentovaniu uchýlil v zjavnom nedostatku oprávnených výčitiek a nenájdených pochybení.
    Podstatné skutočnosti zostali v článku zamlčané. Projekty, ktoré opisuje, boli riadne zrealizované, vyúčtované a v čase svojej aktuálnosti medializované ako dobré príklady mestských zásahov. Dotácie boli získané v súlade s ich výzvou, využité podľa oprávnených výdavkov a prešli aj posúdením hlavného kontrolóra. Zo strany poskytovateľa dotácie nikdy nevznikla žiadna pochybnosť. Autor projekty aj tak subjektívne znevažuje ako neúspešné. Rada by som preto pripojila svoje vyjadrenie.
    Projekt UWO vznikol počas medzinárodného študentského architektonického workshopu, ktorý sme spolu s kolektívom Woven usporiadali na vážskom ostrove Lido v roku 2016. Workshop 1:1 nadväzoval na aktivity odborníkov a občianskych združení v tomto priestore a jeho výsledkom bol dočasný objekt bez základov, ktorého forma zodpovedala požiadavkám záplavového územia, ktorým Lido je. Pre svoju netradičnú formu a príbeh objekt pozitívne zaujal množstvo médií a počas svojej existencie bol obľúbeným miestom plným ľudí. Dielo sa spomedzi desiatok prihlásených projektov dostalo do finálnej nominácie prestížnej Ceny za architektúru.
    Objekt nemal, ani nemohol mať, za cieľ vyriešiť problémy Lida s chýbajúcou údržbou celého priestoru. Napriek tomu sme tam ako dobrovoľníci strávili prácou a upratovaním množstvo hodín. Nielen ja, ale aj mnohí ďalší ľudia, ktorým záležalo na tomto priestore. Osobitne sa chcem poďakovať za pomoc počas brigád Slavovi F. Okolo objektu sme zbierali odpadky, vymieňali a brúsili poškodené latky. Často publikovaná fotografia s množstvom odpadu je zavádzajúca a dala by sa po piatkovom večeri zachytiť na ľubovoľnom mieste. Je tiež pekným “poďakovaním” všetkým dobrovoľníkom, ktorí sa o čistotu Lida vo svojom voľnom čase starali a starajú.
    Projekt Tvoríme Lido sa uskutočnil v roku 2017 a jeho výsledkom bol dočasný prototyp lavičky pre otužilcov. Podporila ho Nadácia Tatra banky – nie mesto, ako tvrdí autor. Niektorým vtedajším poslancom som vďačná, že boli jedni z mála, ktorí sa zúčastnili dobrovoľníckej stavby objektu.
    Názory na opätovnú urbanizáciu Lida sa samozrejme môžu rôzniť (čo redaktor rozvíja v nasledujúcom článku, uverejnenom v Piešťanskom týždni č. 24), dnes má však tento priestor v blízkosti centra mesta vysokú návštevnosť, ale nulovú vybavenosť. Otváranie témy zásahov považujem aj po rokoch stále za dôležité. Kým autor článku sa v prípade Lida zamýšľa nad – citujem – “podivuhodnými aktivitami”, v Trenčíne zatiaľ spolupracujem na projekte v takmer identickom priestore alúvia Orechovského potoka, kde za podpory mesta presne to, po čom sme volali aj v Piešťanoch.
    Inšpiráciou na zriadenie záhrady na ulici Pod Párovcami bol dotačný program Nadácie mesta Bratislava, ktorý poskytuje obyvateľom malé granty na zveľadenie svojho okolia, zriadenie komunitných záhrad a svojpomocnú výsadbu vo vnútroblokoch. V tamojšom dotačnom programe som bola porotkyňou a jednou z ich podmienok bolo, aby obyvatelia pred výsadbou oslovili odborníka či architekta. V svojom projekte aj ja vyčlenila prostriedky na návrh, pomoc s vytýčením a následnú starostlivosť o stromy.
    Pozemok vo vlastníctve mesta, kde donedávna stáli len nevzhľadné plechové garáže, sme vyčistili od odpadu, naviezli hlinu (vďaka Službám mesta Piešťany), vysadili trávu, ovocné stromy a kry, ktoré sú dôležité pre zachovanie biodiverzity v urbanizovanom prostredí. Stromy a kry boli polievané, obsypané štiepkou, na jar ostrihané a pozemok kosený.
    Aj keď sa stromy zvyknú sadiť na desaťročia dopredu, autor článku sa rozhodol negatívne hodnotiť projekt už po roku – s malými rastlinkami, z ktorých niektoré sa nestihli uchytiť alebo sa stali predmetom vandalizmu. Ak by sa spýtal, dozvedel by sa, že chýbajúce rastliny budú vo vhodnom období znova vysadené. Kúpime ich za vlastné peniaze, keďže nám na našom okolí záleží.
    V článku sa objavilo aj obvinenie, že som “komerčná aktivistka”, ktorej sa darí získavať prostriedky. Je to tak, svojimi projektami som priniesla do Piešťan množstvo peňazí pre kvalitné projekty, týkajúce sa architektúry a verejného priestoru, do ktorých som sa vždy snažila zapojiť najlepších slovenských odborníkov. Je to presne opačne, než sa snaží autor navodiť – on vidí akési plytvanie “verejnými zdrojmi”, kým v skutočnosti sme sem presmerovali peniaze a aktivity, ktoré – nebyť občianskeho sektora – by často v Piešťanoch nikdy neskončili. Uvediem pár príkladov.
    Spolu so združením Archimera sme pripravili knižného architektonického sprievodcu C20 po modernej architektúre Piešťan. Zmapovali sme umelecké diela vo verejnom priestore a spolu so združením Čierne diery sme vydali knihu Sochy Piešťan ktorej náklad sa vypredal za jeden deň. S kolektívom Piešťanský okruh sme pripravili projekt malých mestských zásahov s názvom Mestská akupunktúra. Spolu s architektkou Evou R. robím workshopy o architektúre pre deti a komentované prehliadky pre dospelých. Pripravovala a moderovala som diskusie, organizovala výstavy. Na základe memoranda s mestom, kúpeľmi a ďalšími organizáciami sme priniesli projekt Mesto ako galéria. Jednou z jeho aktivít bolo premiestnenie skoro stratenej 21-tonovej sochy Alexandra T. z depozitu do kúpeľného parku. Osadili sme tiež kolekciu diel tohto významného sochára do mestského parku. Napríklad na tento projekt sa nám v spolupráci s rodinou Trizuljakovcov podarilo vyfundraisovať 27 000 eur.
    Za svoje aktivity som bola dvakrát ocenená cenou primátora mesta, získala som ocenenie Mladá líderka od Rady mládeže Slovenska. Tri projekty, na ktorých som sa podieľala, boli nominované na Cenu za architektúru CEZAAR, za dve sme získali hlavné ocenenie (Lesná Sauna Spišský Hrhov, Bunky Jelšava).
    Napriek tomu, ako veľmi mám Piešťany rada a aký veľký potenciál v nich vidím, intrigy a malomeštiactvo – koncentrované aj v článku, na ktorý reagujem, ma už dávnejšie prinútili realizovať sa radšej v iných regiónoch. Oceňujem každú verejnú debatu, aj debatu o verejnom priestore, a rada sa zúčastním odborných diskusií o dočasných intervenciách v urbánnych štruktúrach, placemakingu alebo o rozvoji mesta so zapojením komunít. No naozaj nerozumiem potrebe neodborne znevažovať prácu ľudí, ktorí sa vo voľnom čase snažia zveľaďovať prostredie okolo seba.“
  5. Odporca podľa vyjadrenia sťažovateľky na jej žiadosť o uverejnenie tlačovej odpovede žiadnym spôsobom nereagoval.
  6. TR SR v zmysle čl. 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku listom zo dňa 28. 07. 2023 vyzvala odporu, aby sa v lehote 30 dní k sťažnosti vyjadril. Odporca list nevyzdvihol v odbernej lehote a následne bol kontaktovaný prostredníctvom e-mailu. Dňa 27. 8. 2023 o 20:04 užívateľ Jozef V. (v.@piestanskytyzden.sk) napísal:
    „Dobrý deň,
    Zrejme ste to neposlali na správnu adresu. A odpoviem stručne. Slečna aktivistka sa uchádzala a uchádza aj o verejné prostriedky nie len o financie z privátnych nadácií. Dohľad na efektívne a transparentné používanie peňazí daňových poplatníkov je jednou z priorít novinárov. Zvyšok odpovedí v plnom rozsahu je v článku, ktorý jej prekáža.
    S pozdravom J.V.“
  7. Podľa čl. II. bod 1 Etického kódexu novinára: „Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.“
  8. Podľa čl. II. bod 2 Etického kódexu novinára: „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
  9. Podľa čl. III. bod 1 Etického kódexu novinára: „Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov.“
  10. Podľa čl. III. bod 2 Etického kódexu novinára: „Novinár je povinný vždy uvádzať zdroj svojich informácií, ak nie sú tieto informácie všeobecne známe, alebo sa nepovažujú za všeobecne známe v odvetví, ktorému sa novinár venuje. Zdroj neuvádza v prípade použitia utajeného alebo dôverného zdroja. Takýto zdroj môže použiť v súlade s ustanoveniami tohto Etického kódexu o využití mimoriadnych zdrojov.“
  11. Podľa čl. III. bod 3 Etického kódexu novinára: „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.“
  12. Podľa čl. III. bod 8 Etického kódexu novinára: „Komentáre a názory musia byť jasne označené a odlíšené od spravodajstva a faktov. Názory a hodnotiace úsudky uvedené v komentári musia vychádzať a logicky vyplývať z dostatočného skutkového základu.“
  13. Podľa čl. III. bod 17 Etického kódexu novinára: „Ak novinár zistí, že zverejnil nesprávnu informáciu, je povinný spraviť všetko pre jej bezodkladnú opravu aj bez vyzvania ktorejkoľvek z dotknutých strán alebo redakcie.“
  14. Tlačovo-digitálna rada SR sa oboznámila s článkom, detailmi sťažnosti MSc. L. G., PhD., ako aj vyjadrením autora článku k výzve TR SR. Predmetom posudzovaného článku je realizácia viacerých urbanistických projektov sťažovateľky vo verejnom priestore, nakladanie s prostriedkami na prideľovanie dotácií urbanistickým projektom a zhodnotenie stavu realizovaných projektov z pohľadu autora článku.
  15. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti možno konštatovať, že primeranou reakciou redakcie odporcu by bolo aspoň formálne odpovedať sťažovateľke na jej žiadosť o uverejnenie tlačovej odpovede, k čomu nedošlo.
  16. Z hľadiska žurnalistických žánrov článok predstavuje komentár, kde autor hodnotí skutočnosti zo svojho subjektívneho názorového uhla. Článok je zaradený v sekcii spravodajstvo, nie je označený ako komentár. Je potrebné, aby čitateľovi bolo zrejmé, že sa jedná o komentár, pretože čitateľ v týchto prípadoch počíta s hodnotovo zafarbeným, prípadne polemickým textom, a preto k článku pristupuje obozretnejšie. Už zo samotného nadpisu článku: „Občiansky aktivizmus spoločnosť rozvíja, avšak nájdu sa v ňom aj čierne ovce” je zrejmé, že premetom článku je kritika, ktorá patrí medzi publicistické – analytické žánre.
  17. Zo strany autora článku považujeme predostretú tému za tému legitímneho verejného diskurzu, avšak článok vyznieva pomerne tendenčne a zaujato, keďže sa venuje výlučne projektom realizovaným sťažovateľkou, a to spôsobom, ktorý nemožno označiť za „fair“ kritiku realizovanú a vyslovenú v dobrej viere. Ak sú v kritike k charakterizácii určitých javov a osôb (ich konania a vlastností) použité výrazy, ktorých miera expresivity („čierna ovca“, „komerčná aktivistka“) je v značnom nepomere k cieľu kritiky (tohto cieľa by bolo možné dosiahnuť aj bez takýchto výrazov) a z ktorých vyplýva úmysel, zámer alebo snaha kritizovanú osobu uraziť, ide o kritiku neprimeranú, ktorá naviac môže byť spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
  18. Nakoľko článok obsahuje hodnotiace prejavy autora, ktoré sa kritizujú určitú osobu, bolo by nanajvýš vhodné, aby redakcia v intenciách pravidla „audiatur at altera pars“, teda pravidla nech je vypočutá tiež druhá strana, oslovila dotknutú stranu a zapracovala v texte článku jej vyjadrenie, resp. reakciu.
  19. Úlohou a poslaním novinára je pracovať a tvoriť vo verejnom záujme, avšak súčasne postupovať v súlade s Etickým kódexom novinára. S ohľadom na uvedené skutočnosti TR SR dospela k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:
Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR.

V Bratislave dňa 27. Septembra 2023

Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR