č. k. 07/2021

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD. a Mgr. Valér Kot, vo veci vedenej pod č. k. 7/2021 na svojom zasadnutí dňa 24. 11. 2021 o sťažnosti navrhovateľa 1/ R.G., z Michaloviec a navrhovateľa 2/ GeCom, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6082/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 36 705 268, proti odporcovi spoločnosti Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253, ktorá je vydavateľom denníka Korzár, podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky účinného od 1. apríla 2018

rozhodla takto:

Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že v článku denníka “Korzár” vydaného dňa 26. 08. 2021, ročník XXIII, číslo 197, s názvom „GECIHO KAUZU SÚDY RIEŠIA UŽ DLHÉ ROKY” (na str.1) resp. názvom „Firma okresného šéfa SaS sa sporí s ľuďmi z bytovky” na str.2 k porušeniu Etického kódexu novinára nedošlo.

Odôvodnenie

  • 1. Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola dňa 14. 10. 2021 elektronicky doručená sťažnosť pána R.G., z Michaloviec a spoločnosti GeCom, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6082/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 36 705 268, obaja zastúpení advokátom JUDr. Františkom B. z Košíc (ďalej spoločne ako „sťažovateľ“) zo dňa 14. 10. 2021, voči článku vydavateľa – Petit Press, a.s. so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253 (ďalej ako „odporca“). Odporcom bol v periodickej tlači pod označením “Korzár” vydanej dňa 26. 08. 2021, ročník XXIII, číslo 197, ISSN 2585-7355 (ďalej ako “periodická tlač”), na strane 1, uverejnený odkaz na článok novinára Michala L. umiestnený na strane 2, a to formou tituliek „GECIHO KAUZU SÚDY RIEŠIA UŽ DLHÉ ROKY” a „Firma okresného šéfa SaS sa sporí s ľuďmi z bytovky” (ďalej ako “článok”). Rovnako na prvej strane periodickej tlače bola pod uvedenými titulkami zverejnená aj fotografia bytového domu a fotografia sťažovateľa v 1.rade. Na celej strane dva periodickej tlače bol zverejnený článok označený titulkami „Firma okresného šéfa SaS Radovana Geciho sa sporí s obyvateľmi bytovky” a „NA POMOC SI VOLALA AJ SBS. KAUZU SÚDY RIEŠIA UŽ ROKY’.
  • 2. V podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že uvedené titulky na strane 1 ako aj niektoré skutkové tvrdenia zverejnené na strane 2 v článku sú nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce, pričom v podanej sťažnosti ako take konkretizoval nasledovné časti článku:
    1.) „GECIHO KAUZU SÚDY RIEŠIA UŽ DLHÉ ROKY”, pričom sťažovateľom bola táto časť článku označená ako nepravdivá, neúplná a pravdu skresľujúca,
    2.) „Súd: vecné bremeno nemajú”, pričom sťažovateľom bola táto časť článku označená ako nepravdivá, neúplná a pravdu skresľujúca,
    3.) „Firma odmietla aj nárok vlastníkov na vyplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na ich nehnuteľnosť”, pričom sťažovateľom bola táto časť článku označená ako nepravdivá, neúplná a pravdu skresľujúca,
    4.) „Konkurenti na rozdiel od tejto firmy prevádzkujú internetové služby na základe nájomných zmlúv a riadne platia dohodnuté nájomné”, pričom sťažovateľom bola táto časť článku označená ako nepravdivá, neúplná a pravdu skresľujúca,
    5.) „Michalovský okresný súd tento rok v júli priznal bytovému spoločenstvu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za ďalších 24 mesiacov v rokoch 2016 až 2018, čo je 160 EUR s úrokmi”, pričom sťažovateľom bola táto časť článku označená ako nepravdivá a pravdu skresľujúca,
    6.) Obyvatelia totiž odmietali pustiť pracovníkov providera do priestorov bytovky”, pričom sťažovateľom bola táto časť článku označená ako neúplná,
    7.) „Napriek tomu, že jedno z nich sa už skončilo právoplatným rozsudkom, ktorý neuznal existenciu zákonného vecného bremena v prospech providera, G. vo svojom stanovisku pre Korzár tvrdí, že „doposiaľ nebolo žiadnou kompetentnou inštitúciou či orgánom vydané žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by jeho spoločnosti zamedzovalo poskytovať služby v predmetnom bytovom dome”, pričom sťažovateľom bola táto časť článku označená ako nepravdivá, neúplná a pravdu skresľujúca.
  • 3. V podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru napadnutými časťami článku došlo k porušeniu nasledovných ustanovení Etického kódexu novinára (ďalej aj „EK”) prijatého Asociáciou na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (ďalej aj „AON”):
    • čl. II ods. 1 EK „Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.”
    • čl. II ods. 2 EK „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.”
    • čl. II ods. 3 EK „Novinár dbá o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce ustanoveným v ods. 1 a 2 tohto článku”.
    • čl. III ods. 3 EK „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí “.
  • 4. K podanej sťažnosti sa vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným vyjadrením zo dňa 2. 11. 2021 a súvisiacimi prílohami. Vo vyjadrení odporca uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu EKN, napadnutý článok podľa odporcu pravdivo a korektne informoval verejnosť o prebiehajúcom civilnom sporovom konaní, o čom predložil súvisiace rozsudku OS Michalovce (sp.zn. 7C 19/2018 zo dňa 14. 7. 2021 a rozsudok KS Košice (sp.zn. 9Co307/2018 zo dňa 22. 5. 2019). Odporca predložil Rade vyjadrenie autora napadnutého článku k jednotlivým častiam napadnutého článku. V ďalšej časti vyjadrenia právny zástupca odporcu poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a vyjadril svoj názor, že napadnutým článkom nedošlo k porušeniu EKN a sťažnosť sťažovateľa je preto nedôvodná. V neposlednom rade právny zástupca odporcu poukázal na rozhodovaciu činnosť Rady pri posudzovaní napadnutých autorských textov z hľadiska právneho rozmeru prípadov resp. etického rozmeru plnenia povinností novinára z hľadiska EKN.
  • 5. Na základe vyššie uvedeného preto Rada posúdila obsah podanej sťažnosti a splnenie formálny náležitostí pre prejednanie sťažnosti. Rada dospela k záveru, že podaná žiadosť sťažovateľa spĺňa všetky formálne náležitosti stanovené rokovacím poriadkom Rady podľa § 2 ods.1 Rokovacieho poriadku Rady (ďalej ako „RK“). Sťažovateľ označil odporcu ako aj napadnutý článok, pričom predložil jeho reprodukciu. Sťažnosť bola sťažovateľom podaná včas. V podanej sťažnosť sťažovateľ presne uviedol časti napadnutého článku, ktoré považoval za porušenie EKN a to s odvolávkou na príslušné ustanovenia EKN. Rada preto posúdila súladnosť napadnutých častí článku s platným znením EKN. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že Rada nemá právomoc ale ani ambíciu zasahovať do činnosti súdov alebo suplovať úlohu súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní v tomto spore 2 subjektov súkromného práva. Úlohou Rady je vylučne posúdiť, či obsahom napadnutého článku došlo/nedošlo k porušeniu EKN a to v dôsledku uverejnenia nesprávnych alebo neúplných informácii a to pri zachovaní princípov a pravidiel uvedených v článku II EKN. Noviny/periodická tlač ale ani výstupy ich redaktorov nesmú slúžiť na očierňovanie tretích osôb ale ani ako nástroj v súkromnoprávnom spore týkajúcom sa civilnoprávnych subjektov na presadenie záujmov alebo argumentácie tej alebo onej sporovej strany.
  • 6. K jednotlivým napadnutým častiam článku, ktorými malo prísť k porušeniu EKN si Rada dovoľuje uviesť nasledovné stanovisko a vyjadrenie:
  • 6. 1. „GECIHO KAUZU SÚDY RIEŠIA UŽ DLHÉ ROKY”- uverejnenie tejto informácie v texte napadnutého článku nemožno posudovať izolovane ale v kontexte celého obsahu článku a informácií v ňom uvedených. Je pravdou, že pri izolovanom posudzovaní takého titulku článku môže tento vyznievať zavádzajúco alebo nepravdivo. Podstatným v tejto súvislosti sú ale ďalšie časti textu článku na strane 2 denníka (perex a prvý odsek článku), z ktorých jasne a jednoznačne vyplýva, že spor sa týka vlastníkov bytového domu na ulici Nad Laborcom a obchodnej spoločnosti, ktorej vlastníkom je (podľa textu článku ”patrí”) regionálnemu funkcionárovi koaličnej strany SaS a zároveň mestskému poslancovi v Michalovciach – Radovanovi G. Z uvedeného dôvodu uverejnenú informáciu a samotný titulok nemožno považovať za nepravdivý, neúplný alebo v rozpore s EKN.
  • 6. 2. „Súd: vecné bremeno nemajú” – v súvislosti s touto časťou napadnutého článku je potrebné uviesť, že v predmetnom prípade sa jedná o podnadpis/podtitulok, ktorý je následovaný textom (odsek 6 a nasl. textu článku), v ktorom je autorom rozobraté kedy a ako rozhodovali súdy a k akým záverom dospeli. V danom prípade sa podnadpis/podtitulok článku vzťahoval k obsahu odôvodnenia súdu, ktoré bolo súdom vydané a v ktorom súd ako predbežnú otázku posudzoval vznik vecného bremena v súvislosti s uplatneným nárokom vlastníkov bytového domu na zaplatenie nájomného. Z argumentácie sťažovateľa a odporcu je zrejmé, že v danom prípade existuje viacero súdnych rozhodnutí (čiastočne si vzájomne aj odporujúcich/protichodných) ale uverejnenú informáciu nemožno hodnotiť ako nepravdivú, neúplnú alebo v rozpore s EKN. Navyše sa v infografike (stred strany 2) nachádza vyjadrenie sťažovateľa, v ktorom je prezentovaný názor sťažovateľa, že “doposiaľ nebolo žiadnou kompetentnou inštitúciou či orgánom vydané žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by jeho spoločnosti zamedzovalo poskytovať služby v predmetnom bytovom dome”. Rovnako sa v tejto časti nachádzala aj informácia o tom, že sťažovateľ disponuje predbežným opatrením, v ktorom súd uložil spoločenstvu vlastníkov bytov zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo prevádzkovať telekomunikačné siete. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že by uverejnením tejto časti článku prišlo k uverejneniu informácie, ktorá je nepravdivá, neúplná alebo v rozpore s EKN.
  • 6. 3. „Firma odmietla aj nárok vlastníkov na vyplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na ich nehnuteľnosť”- predmetný výrok považuje Rada opätovne za vytrhnutý z kontextu celého článku. V časti článku pod podtitulkom “Súd: Vecné bremeno nemajú” je v druhom odseku čitateľom poskytovaná nasledovná informácia: “Firma odmietla aj nárok vlastníkov na vyplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na ich nehnuteľnosť, keďže podľa zákona si ho mohli uplatniť len do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia, čo však neurobili”. Z textu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sťažovateľ 2 plne legitímne a v súlade s platnými právnymi predpismi odmietol uhradiť jednorázovu náhradu za zriadenie vecného bremena z dôvodu, že nebola vlastníkmi bytov uplatenená v zákonom stanovenej 1 ročnej lehote. Z uvedeného dôvodu uverejnenú informáciu v jej plnom znením nemožno považovať za nepravdivú, neúplnú alebo v rozpore s EKN.
  • 6. 4. „Konkurenti na rozdiel od tejto firmy prevádzkujú internetové služby na základe nájomných zmlúv a riadne platia dohodnuté nájomné” – ako vyplynulo z dokladov a informácií predložených tak sťažovateľom ako aj odporcom, resp. jeho právnym zástupcom, medzi stranami je nesporné, že v predmetnom bytovom dome prevádzkujú rovnaké alebo obdobné služby aj iný prevádzkovatelia služieb (uvádza sa T-mobile Slovensko, a.s.; WiMax Telecom Slovakia, s.r.o.; Avis, s.r.o., Nitra; Minet Slovakia, s.r.o.). V napadnutom článku zverejnená informácia o tom, že iné firmy prevádzkujú internetové služby na základe uzavretých nájomných zmlúv s vlastníkmi preto nie je nepravdivá, neúplná alebo v rozpore s EKN.
  • 6. 5. „Michalovský okresný súd tento rok v júli priznal bytovému spoločenstvu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za ďalších 24 mesiacov v rokoch 2016 až 2018, čo je 160 EUR s úrokmi”. Z rozsudku OS Michalovce zo dňa 14. 7. 2021 v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 7C 19/2018 vyplýva, že stažovateľ je povinný vlastníkom bytov zaplatiť sumu 160,08 €, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 160,08 € od 21. 4. 2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rada v tejto súvislosti konštatuje, že v žiadnej časti článku nie je uvedené, že by predmetný rozsudok súdu bol právoplatným. Práve naopak. V odseku bezprostredne predchádzajúcemu tejto napadnutej časti článku sa práve v súvislosti s týmto rozsudkom uvádza, že “okrem tohto staršieho právoplatného rozsudku získali vlastníci bytového domu v spore s firmou poslanca aj ďalší, zatiaľ neprávoplatný rozsudok vo svoj prospech”. Na túto časť článku nadväzuje stažovateľmi napadnutý text. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že by uverejnením tejto časti článku prišlo k uverejneniu informácie, ktorá je nepravdivá, neúplná alebo v rozpore s EKN.
  • 6. 6. “Obyvatelia totiž odmietali pustiť pracovníkov providera do priestorov bytovky”- táto časť článku bola sťažovateľom označená ako neúplná. Podľa názoru sťažovateľa mali byť v texte článku uvedené aj ďalšie informácie týkajúce sa podania trestného oznámenia v súvislosti s ohrozením prevádzky jeho zariadení umiestnených v bytovom dome a nevpustením jeho pracovníkov do bytového domu a neuvedením tejto skutočnosti mal byť navodený dojem, že obyvatelia bytového domu konajú iba zákonným spôsobom a tým „zlým” je výlučne sťažovateľ 2. Takému záveru sťažovateľa nemožno prisvedčiť. Samotné podanie trestného oznámenia je jednostranným úkonom osoby, ktorý sám o sebe nie je preukázaním naplnenia znakov konkrétneho trestného činu ale subjektívnym vnímaním a podozrením osoby, že mohlo prísť k spáchaniu trestného činu naplnením skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. O takomto podnete/trestnom oznámení rozhoduje policajný organ /vyšetrovateľ PZ a ani samotný fakt, začatia trestného konania vo veci nie je dôvodom pre tvrdenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, nakoľko takéto rozhodnuti patrí do výlučnej kompetencie súdu. Prípadne začatie trestného stíhania vo veci alebo vznesenie obvinenia konkrétnej fyzickej osobe preukazuje len mieru dôvodnosti podozrenia zo spáchania konkrétneho trestného činu, konkrétnou osobou za konkrétny skutok. Navyše v konaní nebol sťažovateľom predložený žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, že príslušný policajný organ na podklade sťažovateľom podaného trestného oznámenia posúdil dôvodnosť podaného trestného oznámenia do tej miery, že by bol vydal aspoň uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že by uverejnením tejto časti článku prišlo k uverejneniu informácie, ktorá je neúplná alebo v rozpore s EKN.
  • 6. 7. „Napriek tomu, že jedno z nich sa už skončilo právoplatným rozsudkom, ktorý neuznal existenciu zákonného vecného bremena v prospech providera, G. vo svojom stanovisku pre Korzár tvrdí, že „doposiaľ nebolo žiadnou kompetentnou inštitúciou či orgánom vydané žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by jeho spoločnosti zamedzovalo poskytovať služby v predmetnom bytovom dome”. V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce, pod sp. zn. 16C/348/2015, žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov VEŽIAK V1, so sídlom Nad Laborcom 1768/2, 071 01 Michalovce, IČO: 35 548 070 proti žalovanému GeCom, s.r.o., bolo v rozsudku vyhlásenom dňa 21. 02. 2018 na strane 14 v bode 40 súdom uvedené: „Žalovaný nepreukázal, že v zmysle vyššie citovaného § 66 zák. č. 351/2011 Z.z., o elektronických komunikáciách, mu vzniklo oprávnenie zo zákonného vecného bremena, k zriaďovaniu a prevádzkovaniu verejnej siete internetu v predmetnom nebytovom priestore”. Uvedená informácia v texte článku nebola z právneho hľadiska presnou a správnou, nakoľko je skutočne potrebné rozlišovať medzi “neuznaním existencie zákonného vecného bremena v prospech providera” ako objektívnej skutočnosti, ktoré bola v súdnom konaní dokazovaná a nebola preukázaná a medzi “nepreukázaním skutočnosti” v súdnom konaní, ktorá skutočnosť nemusela byť (a v tomto prípade ani nebola) vôbec predmetom dokazovania. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že by uverejnením tejto časti článku prišlo k uverejneniu informácie, ktorá je neúplná a nepresná. Zároveň je ale potrebné uviesť, že v tomto prípade sa nejedná o konanie podľa zákona č.167/2008 Z.z. o periodickej tlači (ďalej ako “tlačový zákon”) ale o konanie v zmysle Rokovacieho poriadku Rady, v ktorom sa posudzuje dodržanie etických princípov pri práci novinárov/redaktorov. Rada v kontexte celého obsahu článku ako aj informácií, ktoré jej boli predložené sťažovateľom a odporcom dospela k záveru, že uverejnenie tejto neúplnej a nepresnej informácie nepredstavuje také konanie redaktora, ktoré by mohlo byť posudzované ako porušenie EKN. V každom prípade je žiadúce, aby sa novinári/redaktori odporcu v budúcnosti v obdobných prípadoch súvisiach najmä so súdnym spormi alebo trestnými konaniami dôsledne zaoberali štylistikou a obsahom nimi pripravovaných textov do tej miery, aby ich bolo možné považovať za úplné a neskreslené.
  • 7. Podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rady „Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) prerokúva a vydáva rozhodnutia o sťažnostiach na porušenie etických zásad novinárskej práce definovaných Etickým kódexom novinára prijatým AONE (ďalej len „porušenie etického kódexu“) v produktoch žurnalistickej činnosti, ktorými sa rozumie zvyčajne výsledok tvorivej duševnej činnosti osoby, určený primárne na šírenie ideí a informácií vo forme žurnalistického textu, resp. fotografiou, ilustráciou, zvukovou, zvukovoobrazovou alebo inou súčasťou zverejneného žurnalistického textu, ktorý bol šírený v Slovenskej republike,
  • Fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vydávajú periodickú alebo neperiodickú tlač, prostredníctvom ktorej sa v Slovenskej republike majú šíriť alebo šíria produkty žurnalistickej činnosti,
  • Fyzickými osobami a právnickými osobami, prevádzkujúcimi webové sídlo (webové stránky), na ktorom sú sprístupňované produkty žurnalistickej činnosti fyzických osôb určené pre šírenie v Slovenskej republike, Redakciami periodickej a neperiodickej tlače a redakciami webových sídiel (webových stránok).
  • 8. Podľa čl. II ods. 1 EK „Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.”
    Podľa čl. II ods. 2 EK „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov”.
    Podľa čl. II ods. 3 EK „Novinár dbá o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce ustanoveným v ods. 1 a 2 tohto článku”.
    Podľa čl. III ods. 3 EK „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí “.
  • 9. V súlade so Štatútom Rady ako aj citovanými ustanoveniami Rokovacieho poriadku Rady má Rada právomoc rozhodovať o podanej sťažnosti sťažovateľa. Namietaný materiál je produktom žurnalistickej činnosti a bol šírený v periodickej tlači Korzár na území Slovenskej republiky. Rada nie je štátnym orgánom. Ako orgán etickej samoregulácie Rada nenahrádza orgány zriadené právnymi predpismi za účelom ochrany práv dotknutých fyzických osôb a právnických osôb. Z uvedeného dôvodu Rada nebola nie je príslušná preskúmavať zásah do práva na ochranu osobnosti fyzických osôb alebo zásah do práva na ochranu dobrého mena právnickej osoby v súvislosti s napadnutým článkom, pričom tieto otázky patria do výlučnej kompetencie všeobecných súdov SR (najmä v súvislosti s právami uplatňovanými na základe tlačového zákona alebo zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Jej význam a z toho aj odvíjajúcu sa právomoc je možné vidieť výlučne v posudzovaní súlade produktov žurnalistickej činnosti s etickými pravidlami definovanými Kódexom.
  • 10. K podstate sťažnosti Rada uvádza, že je viazaná rozsahom sťažnosti. V rozsahu definovanom tvrdeniami sťažovateľa a dôkazmi označenými alebo pripojenými k sťažnosti a tiež z vyjadrenia a dôkazov predložených odporcom, Rada nezistila porušenie Kódexu a to z dôvodov rozobratých v bodoch 6. 1. až 6. 7. tohto rozhodnutia. Pred uverejnením napadnutého článku bola autorom poskytnutá možnosť na vyjadrenie sa sťažovateľovi a obsah jeho vyjadrenia bol súčasťou článku. Podľa názoru Rady k porušeniu EKN nedošlo ani v súvislosti s neuverejnením vyjadrenia sťažovateľa v ním uvedenej/zaslanej forme a rozsahu, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu ale ani EKN nevyplýva povinnosť autora uverejňovať úplné znenia vyjadrení oslovených subjektov v texte článku, tak ako boli osloveným subjektom zaslané (z do s prihliadnutím na limitovaný rozsah periodickej tlače). Z hľadiska zachovania rovnosti a umožnenia vyjadrenia sa všetkých zainteresovaných strán je požiadavka umožnia vyjadrenia sa dotknutej osoby naplnená aj v prípade, ak sú v texte obsiahnuté podstatné a relevantné časti vyjadrení dotknutých osôb bez toho, aby ich skrátením došlo k ich neprimeraného skresleniu alebo porušeniu rovnosti strán, ktorých vyjadrenia sú obsiahnuté v texte periodickej tlače.
  • 11. Vzhľadom na uvedené Rada dospela k záveru, že uverejnením predmetných materiálov nedošlo k porušeniu povinnosti novinára podľa čl. II ods. 1 až 3 a čl. III ods. 3 EKN.

Poučenie:
Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.

V Bratislave dňa 24. novembra 2021

Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR Rozhodnutia