č. k. 02/2021

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., vo veci vedenej pod č. k. 2/2021, hlasovaním per rollam zo dňa 11. 01. 2022 v súlade s § 4 ods. 12 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky, o sťažnosti navrhovateľa: Investigatívne Centrum Jána Kuciaka, občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, so sídlom: Konventná 621/3, 811 03 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 51820897, registrované MV SR pod reg. č. VVS/1-900/90-54039, zast. predsedom Lukášom D., proti odporcovi: spoločnosti ŠTANDARD ONLINE, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 97, 841 03 Bratislava, IČO: 44 432 011, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 55134/B, zast. konateľom Petrom N., ktorá je vydavateľom Denníka Štandard, podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky účinného od 1. apríla 2018

rozhodla takto:

Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že v elektronickom článku Denníka Štandard s názvom „AKO INVESTIGATÍVNE CENTRUM JÁNA KUCIAKA DISKREDITUJE IDEOVÝCH SÚPEROV SVOJICH SPONZOROV“, zverejnenom dňa 19. 05. 2021 o 19:37 hodine, na internetovom portáli: dennikstandard.sk,

I. nedošlo výrokom č. 1: „Text odkrýval pozadie financovania údajne ultrakonzervatívnej organizácie – ide o pojem, ktorým sa diskreditujú názoroví oponenti progresivizmu. V článku nenájdete žiaden náznak nezákonného postupu či nebodaj korupcie, hoci sa tu tajomne podsúva prúdenie akýchsi „temných peňazí“.“, k porušeniu Etického kódexu novinára.

II. nedošlo výrokom č. 2: „Článok otvorene podsúva naratív, že konzervatívny názorový postoj a jeho verejné presadzovanie je samo osebe spoločenským ohrozením.“, k porušeniu Etického kódexu novinára.

III. došlo výrokom č. 3: „Keď sa pozrieme na sieť ekonomických zdrojov samotného ICJK, narazíme na zaujímavý paradox. Ich medzinárodný model financovania je veľmi podobný tomu, ako vznikla slovenská Christiana. Len s opačným ideologickým znamienkom. Vzniká tak podozrenie, že špičkoví žurnalisti sa mohli dostať do pasce, v ktorej ako nezávislí novinári nevedome odstraňujú z cesty ideového konkurenta svojich donorov.“, k porušeniu čl. II ods. 3 v spojení s čl. II ods. 2, čl. III ods. 3 a ods. 17 Etického kódexu novinára. TR SR vyslovuje ako sankciu UPOZORNENIE.

IV. nedošlo výrokom č. 4: „Príjmy Investigatívneho centra Jána Kuciaka pochádzajú z najväčšej časti od jeho českého spoluzakladateľa Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku – investigace.cz.“, k porušeniu Etického kódexu novinára. Odporca v súlade s čl. III ods. 17 Etického kódexu novinára opravil nesprávnu informáciu.

V. došlo výrokom č. 5: „ICJK zároveň dostáva granty z Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky Nadácie otvorenej spoločnosti, čo je slovenský člen siete Open Society Foundation.“, k porušeniu čl. III ods. 1 Etického kódexu novinára. TR SR vyslovuje ako sankciu UPOZORNENIE.

VI. nedošlo výrokom č. 6: „Vyššie zmienené texty boli podporené aj grantom nadácie Investigative Journalism for Europe, ktorá mala minulý rok k dispozícii 1,07 milióna eur a jedným z jej hlavných donorov je Open Society Foundation.“, k porušeniu Etického kódexu novinára.

VII. došlo výrokom č. 7: „9.700 eur centru prispela aj Nadácia Quo Vadis Veritas, ktorú založil rakúsky milionár Dietrich M.“, k porušeniu čl. III ods. 1 Etického kódexu novinára. TR SR vyslovuje ako sankciu UPOZORNENIE.

VIII. nedošlo výrokom č. 8: „5.600 eur dostalo centrum od nadácie World Justice Project.“, k porušeniu Etického kódexu novinára.

IX. nedošlo výrokom č. 9: „…skrze berlínsku organizáciu OCCRP na slovenské centrum presunuli spravovanie archívov Kočnerovej Threemy, takzvanej Kočnerovej knižnice.“, k porušeniu Etického kódexu novinára.

X. nedošlo zverejnením článku k porušeniu čl. III ods. 13 Etického kódexu novinára.

XI. nedošlo zverejnením článku k porušeniu čl. III ods. 14 Etického kódexu novinára.

Odôvodnenie

  • 1. Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola elektronicky doručená sťažnosť Investigatívneho Centra Jána Kuciaka zo dňa 05. 08. 2021 (ďalej aj „ICJK“), občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, so sídlom: Konventná 621/3, 811 03 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 51820897, registrované MV SR pod reg. č. VVS/1-900/90-54039, zast. predsedom Lukášom D.(ďalej ako „sťažovateľ“), voči článku zverejnenom na internetovom portáli https://dennikstandard.sk dňa 19. 05. 2021 o 19:37 hodine s názvom: „AKO INVESTIGATÍVNE CENTRUM JÁNA KUCIAKA DISKREDITUJE IDEOVÝCH SÚPEROV SVOJICH SPONZOROV“ (ďalej ako „článok“). Prevádzkovateľom elektronického Denníka Štandard na internetovom portáli https://dennikstandard.sk je obchodná spoločnosť ŠTANDARD ONLINE, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 97, 841 03 Bratislava, IČO: 44 432 011, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 55134/B, zast. konateľom Petrom N. (ďalej ako „odporca“).
  • 2. V podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že Denník Štandard dňa 19. mája 2021 o 19:37 na svojej webovej stránke www.dennikstandard.sk zverejnil článok Mateja Gašparoviča s titulkom Ako Investigatívne centrum Jána Kuciaka diskredituje ideových súperov svojich sponzorov. Je toho názoru, že autor Matej Gašparovič, ako aj vydavateľ Denníka Štandard, ktorým je spoločnosť ŠTANDARD ONLINE, s.r.o., Lamačská cesta 97, 841 03 Bratislava, IČO: 44432011, porušili viacero ustanovení Etického kódexu novinára. Autor článku Matej G. v minulosti pracoval v Investigatívnom centre Jána Kuciaka. Autor článku podľa sťažovateľa uviedol v napadnutom článku, viaceré nepravdivé skutočnosti, ktoré podľa slovenskej legislatívy nemôžu obsahovať ani komentáre.
  • 2. 1. V článku sa uvádza tvrdenie: “Text odkrýval pozadie financovania údajne ultrakonzervatívnej organizácie – ide o pojem, ktorým sa diskreditujú názoroví oponenti progresivizmu. V článku nenájdete žiaden náznak nezákonného postupu či nebodaj korupcie, hoci sa tu tajomne podsúva prúdenie akýchsi „temných peňazí“.“ Toto tvrdenie sťažovateľ nepovažuje za pravdivé. Článok, ako je v ňom aj uvedené je súčasťou série článkov a nadväzuje na text ICJK z 30. 12. 2020 Zlatý rev reve z Krakova, ktorý jednoznačne poukazuje na podozrivé toky peňazí, podozrivé praktiky pri získavaní peňazí od individuálnych darcov, ale aj na stanovisko hovorcu Konferencie biskupov Slovenska z 21. 12. 2020, ktorý zaradil stránky prevádzkované organizáciou Slovakia Christiana medzi stránky produkujúce dezinformácie. Tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú, že ide o sériu textov zverejnených vo verejnom záujme, ktoré odhaľujú podozrivé praktiky a skryté vplyvy. Tieto skutočnosti ďalej v texte konštatuje aj sám autor, ktorý sa ich však snaží bagatelizovať: „ide o štandardný model fundraisingu typický pre mnohé neziskové organizácie bez ohľadu na ideovú príslušnosť“ a tiež, že: „nešlo by teda o ekonomickú korupciu, ale skôr morálnu, ktorá nezvykne byť motívom investigatívnych prác sekulárnych médií.“ Sťažovateľ uvádza, že v prípade, ak by sme prijali naratív autora o tom, že investigatívni novinári sa nezaoberajú morálnymi prehreškami, Investigatívne centrum Jána Kuciaka by v rámci projektu Kočnerova knižnica nemohlo odhaliť napríklad priateľský vzťah Petry Krištúfkovej a Mariána Kočnera, po ktorom musela odstúpiť z verejnej funkcie, nie pre porušenie zákona, ale pre porušenie morálnych zásad. Rovnako tak by sa ICJK nemohlo zaoberať ani telefonátmi Norberta B. na sekretariát vtedajšieho premiéra Roberta F. v neskorých večerných hodinách, ktoré nie sú protizákonné, ale poukazujú na podozrivé prepojenia. Prácou investigatívnych novinárov je poukazovať nielen na porušenie zákonov a korupciu, ale aj na ďalšie otázky, ktoré sú v konflikte s fungovaním demokratickej spoločnosti.
  • 2. 2. Tvrdenie: „Článok otvorene podsúva naratív, že konzervatívny názorový postoj a jeho verejné presadzovanie je samo osebe spoločenským ohrozením.“, je podľa sťažovateľa nepravdivé, nakoľko texty obsahujú len zistené fakty, a spájajú ich so známymi alebo menej známymi skutočnosťami, no nijakým spôsobom ich neinterpretujú. Navyše je zjavné, že obsah investigatívnej série ICJK je v súlade s Etickým kódexom novinára najmä s bodmi čl. IV ods 4. a čl. IV ods. 6.
  • 2. 3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že tvrdenie: „Keď sa pozrieme na sieť ekonomických zdrojov samotného ICJK, narazíme na zaujímavý paradox. Ich medzinárodný model financovania je veľmi podobný tomu, ako vznikla slovenská Christiana. Len s opačným ideologickým znamienkom. Vzniká tak podozrenie, že špičkoví žurnalisti sa mohli dostať do pasce, v ktorej ako nezávislí novinári nevedome odstraňujú z cesty ideového konkurenta svojich donorov.“, je nepravdivé. Investigatívne centrum Jána Kuciaka získava peniaze na svoju činnosť od individuálnych donorov na Slovensku a z otvorených grantových schém doma aj v zahraničí, ktorých sa môže zúčastniť každý. Podmienkou účasti v grantových výzvach je, okrem iného, aj dodržiavanie profesionálnych a etických zásad žurnalistiky. Pri svojej činnosti ICJK dodržiava vlastný etický kódex, Etický kódex novinára a profesionálne normy žurnalistickej práce a jeho cieľom je odhaľovať skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú fungovanie demokratickej spoločnosti. Navyše na rozdiel od spomínanej organizácie Slovakia Christiana ICJK transparentne zverejňuje všetky svoje príjmy a výdavky na transparentnom účte, ku ktorému má prístup každý.
  • 2. 4. Tvrdenie: „Príjmy Investigatívneho centra Jána Kuciaka pochádzajú z najväčšej časti od jeho českého spoluzakladateľa Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku – investigace.cz.“, je podľa sťažovateľa taktiež nepravdivé. V roku 2020 České centrum pre investigatívnu žurnalistiku zaslalo ICJK 23.166,82 Eur, čo, podľa transparentného účtu ICJK, predstavuje len asi štvrtinu príjmov ICJK, pričom v oboch prípadoch ide len o transakcie v rámci spolupráce centier pri otvorených grantových schémach. Tieto informácie sú dostupné na transparentnom účte ICJK. Len na okraj, na tvorbe článkov v rámci jednej z grantových schém sa podieľal aj autor článku Matej G. o čom čitateľov neinformoval.
  • 2. 5. Sťažovateľ považuje za nepravdivé aj tvrdenie: „ICJK zároveň dostáva granty z Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky Nadácie otvorenej spoločnosti, čo je slovenský člen siete Open Society Foundation.“. Ako sa uvádza v Štatúte na stránke Fondu investigatívnej žurnalistiky (www.fiz.sk) „Fond investigatívnej žurnalistiky vzniká ako iniciatíva Rady súťaže Novinárska cena a je súčasťou projektu Novinárska cena.“ Donori fondu sú taktiež uvedení na stránke fondu https://www.fiz.sk/ podporili-nas/.
  • 2. 6. Za nepravdivé považuje sťažovateľ aj tvrdenie: „Vyššie zmienené texty boli podporené aj grantom nadácie Investigative Journalism for Europe, ktorá mala minulý rok k dispozícii 1,07 milióna eur a jedným z jej hlavných donorov je Open Society Foundation.“ Podľa sťažovateľa texty boli podporené výhradne grantom IJ4EU v rámci projektu medzinárodného tímu pod vedením poľskej Fundacje Reporterów. OSF je len jedným z donorov IJ4EU, no ako sa uvádza aj na stránke grantovej schémy https://www.investigativejournalismforeu.net, tá je od svojich donorov absolútne nezávislá: „Všetky finančné prostriedky poskytované darcami spravuje konzorcium nezávislých organizácií (IPI, EJC a ECPMF) zaoberajúcich sa ochranou slobody tlače a nezávislej žurnalistiky. Žiadny donor nesmie ovplyvňovať výber príjemcov grantu alebo ich prácu. IJ4EU sa zaväzuje chrániť redakčnú nezávislosť všetkých príjemcov grantov. Všetky granty v rámci schémy podpory investigatívy a schémy podpory nezávislých novinárov udeľujú nezávislé poroty odborníkov na základe transparentného súboru kritérií. Nezávislá porota tiež vyberá víťazov ceny IJ4EU Impact Award. V žiadnej porote nesmie byť zastúpený žiadny zástupca žiadneho darcu alebo partnera projektu IJ4EU (vrátane IPI, EJC alebo ECPMF).“ Poroty udeľujúce granty tvoria nezávislí odborníci, predovšetkým novinári a v roku 2020 jej predsedal šéfredaktor Süddeutsche Zeitung Wolfgang K., vedúca osobnosť v investigatíve Panama Papers a Paradise Papers, na ktorej sa v spolupráci s Pavlou H. podieľal aj Ján Kuciak.
  • 2. 7. K tvrdeniu obsiahnutému v článku: „9 700 eur centru prispela aj Nadácia Quo Vadis Veritas, ktorú založil rakúsky milionár Dietrich M.“, sťažovateľ uvádza, že nešlo o príspevok tejto nadácie, ale o výťažok z predaja knihy o vražde Jána Kuciaka. V prípade, že by sa autor textu na ICJK obrátil, nepresnú informáciu by neuviedol.
  • 2. 8. Vo vzťahu k tvrdeniu, že: „5 600 eur dostalo centrum od nadácie World Justice Project.“, sťažovateľ uvádza, že nešlo o príspevok od tejto nadácie, ale o odmenu za cenu World Justice Project – Anthony Lewis Prize Award, ktorú získali Pavla H. a Eva K. z investigace.cz s Arpádom S. z ICJK. „Ocenenie nepatrí len im, ale aj niekoľkým desiatkam slovenských novinárov i zahraničných dátových a IT expertov z tímu Organized Crime and Corruption Reporting Project, ktorí sa podieľajú na práci v Kočnerovej knižnici. Ocenení sú len šťastnými autormi textu, ktorý by bez práce ostatných nikdy nemohol vzniknúť. Väčšia časť finančnej odmeny spojenej s ocenením bude použitá práve na ďalšiu prevádzku Kočnerovej knižnice.“ O tejto skutočnosti sťažovateľ informoval aj verejne na Facebooku.
  • 2. 9. Tvrdenie: „skrze berlínsku organizáciu OCCRP na slovenské centrum presunuli spravovanie archívov Kočnerovej Threemy, takzvanej Kočnerovej knižnice.“, sťažovateľ nepovažuje za pravdivé. Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) je jedna z najvýznamnejších medzinárodných organizácií združujúcich investigatívnych novinárov z celého sveta, ktorej značka patrí pod Journalism Development Network. OCCRP je registrovaná v Sarajeve, Bukurešti a vo Washingtone. Nejde teda o „berlínsku“ organizáciu.
  • 3. V podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru napadnutými časťami článku došlo k porušeniu nasledovných ustanovení Etického kódexu novinára (ďalej aj „EKN”) prijatého Asociáciou na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (ďalej aj „AON”):
  • čl. III ods. 3 EKN „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí “.
  • čl. III ods. 13 EKN „Novinár má právo na osobnú integritu. Ak sa ocitne v konflikte záujmov, najmä ak pracuje na téme, ktorá sa týka alebo môže týkať samého novinára, blízkych osôb (§ 116 Občianskeho zákonníka) novinára, ekonomických záujmov novinára, informuje o tejto skutočnosti svoju redakciu. So súhlasom redakcie môže aj napriek možnému konfliktu záujmov novinár na téme ďalej pracovať za predpokladu, že o možnom konflikte záujmov bude primerane informovaná verejnosť.“
  • čl. III ods. 14 EKN „Ak sa redakcia ocitne v konflikte záujmov, najmä ak informuje o aktivitách média alebo osoby priamo alebo nepriamo ovládajúcej médium primeranou formou o tom informuje verejnosť. Novinár nesmie využiť vo svoj prospech informácie, ktoré získal pri výkone práce, pokiaľ neboli zverejnené.“
  • čl. III ods. 17 EKN „Ak novinár zistí, že zverejnil nesprávnu informáciu, je povinný spraviť všetko pre jej bezodkladnú opravu aj bez vyzvania ktorejkoľvek z dotknutých strán alebo redakcie.“
  • 4. Výzvou zo dňa 13. 08. 2021 predsedníčka Rady Alena P. vyzvala odporcu, aby sa k sťažnosti sťažovateľa s poukazom na čl. 3 ods. 3 písm. b) Rokovacieho poriadku Rady (ďalej ako „RP“) vyjadril. Odporca sa k sťažnosti vyjadril elektronickou odpoveďou zo dňa 06. 12. 2021 doručenou tajomníčke Rady Eve P. v ten istý deň.
  • 4. 1. Odporca vo vyjadrení uviedol, že v prvom rade, v článku neboli zverejnené nepravdivé informácie. Napriek tomu jedno tvrdenie bolo možné pochopiť nepresne, preto po zverejnení textu na jeho záver doplnil poznámku. V článku pôvodne uviedol: „Príjmy Investigatívneho centra Jána Kuciaka pochádzajú z najväčšej časti od jeho českého spoluzakladateľa Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku – investigace.cz. České centrum, ktoré pracuje s príjmami približne 7-miliónov českých korún ročne, síce vo výročných správach neuvádza svoje presné zdroje, no medzi niekoľkými hlavnými donormi uvádza na prvom mieste Open Society Initiative for Europe.“ Investigatívne centrum Jána Kuciaka upozornilo odporcu, že táto časť príjmov tvorila „len asi štvrtinu príjmov ICJK“. Odporca uvádza, že hoci to nemusí nevyhnutne znamenať, že nešlo o najväčšiu časť, ak by napríklad ostatní darcovia prispeli menšou ako štvrtinovou časťou z celkových príjmov, vetné spojenie je však možné chápať aj ako príspevok, ktorý by bol väčší ako 50 percent príjmov centra, preto sa rozhodol túto vetu v texte opraviť a uviesť informáciu z ICJK, že išlo „asi o štvrtinu príjmov“.
  • 4. 2. Odporca ďalej uvádza, že to, čo pán D., predseda ICJK, považuje za nepravdivé informácie, neobstojí:
  • K tvrdeniu autora článku M. G.: „ICJK zároveň dostáva granty z Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky Nadácie otvorenej spoločnosti, čo je slovenský člen siete Open Society Foundation.“ Pán D. to označil za nepravdivé, pričom Fond investigatívnej žurnalistiky je iniciatíva Rady súťaže Novinárska cena a je súčasťou projektu Novinárska cena. Projekt Novinárska cena je realizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, no má aj iných donorov.
    Viď: https://osf.sk/tag/fond-na-podporu-investigativnej-zurnalistiky/
  • K tvrdeniu v článku: „Vyššie zmienené texty boli podporené aj grantom nadácie Investigative Journalism for Europe, ktorá mala minulý rok k dispozícii 1,07 milióna eur a jedným z jej hlavných donorov je Open Society Foundation.“ ICJK reagovalo tvrdením, že: „Texty boli podporené výhradne grantom IJ4EU v rámci projektu medzinárodného tímu pod vedením poľskej Fundacje Reporterów. OSF je navyše len jedným z donorov IJ4EU.“ Z verejne dostupných informácii je však zrejmé, že to nie je pravda, keďže zmienený grant je udeľovaný zmienenou nadáciou.
    Viď: https://www.investigativejournalismforeu.net/
    Na svojom webe uvádza ako hlavného podporovateľa Európsku komisiu a medzi spolupodporovateľmi je na prvom mieste uvedené Open Society Foundation.
  • Tvrdenie v článku: „9.700 eur centru prispela aj Nadácia Quo Vadis Veritas, ktorú založil rakúsky milionár Dietrich M.“ ICJK reagovalo tým, že: „Nešlo o príspevok tejto Nadácie ale o výťažok z predaja knihy o vražde Jána Kuciaka.“ Podľa transparentného účtu ICJK však suma prišla 1. októbra 2020 od Quo Vadis Veritas Redaktions GmbH, na účte je uvedené slovo „donation“.
    Viď: https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK1709000000005151966323
    Z verejných zdrojov tiež vyplýva (wikipedia), že organizáciu založil pán M.: „Am 8. April 2017 wurde bekannt, dass M. die Quo Vadis Veritas Privatstiftung eingerichtet hat, um damit eine Rechercheplattform zu finanzieren. Dazu wurde die Quo Vadis Veritas Redaktions GmbH (QVV) gegründet.“
  • K tvrdeniu v článku: „5.600 eur dostalo centrum od nadácie World Justice Project.“ ICJK reagovalo, že: „Nešlo o príspevok od tejto nadácie ale o odmenu za cenu World Justice Project – Anthony Lewis Prize Award.“ Autor však v texte netvrdil, že išlo o „príspevok“ alebo „odmenu“, ako namieta pán D., ale že od tejto organizácie túto sumu dostali. Navyše aj v uvedenom ocenení je rovnaké logo, akým sa prezentuje zmienená organizácia.
    Viď: https://twitter.com/thewjp/status/1267918693649879041
  • 4. 3. V ostatnom odporca odkazuje na vyjadrenie zaslané predsedovi ICJK pánovi D. k žiadosti o uverejnenie opravy, ktoré však odporca Rade nepredložil.
  • 4. 4. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, že organizácii ICJK nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie, odporca to nepovažuje za pravdivé tvrdenie. Po prvé, publikovaný text je komentár, z čoho vyplýva, že autor sa môže pri svojom názore oprieť o verejne dostupné informácie a zaujať k nim stanovisko, navyše však Matej G. stál o rozhovor, čo dokazuje archivovaná korešpondencia, ale záujem nemala druhá strana. Pán G. oslovil Arpáda S. s tým, že ho informoval o základných tézach komentáru a požiadal o rozhovor, aby tak vyšiel komplexný materiál pozostávajúci z komentára a samostatného rozhovoru. Arpád S. odmietol a odkázal odporcu na predsedu ICJK pána D. Žiadosť o rozhovor následne poslal aj jemu, avšak bezvýsledne.
  • 4. 5. Podľa odporcu zámerom autora bola racionálna vecná polemika s prácou ICJK, o čom napísal komentár. Jeho prístup bol pokojný a rozvážny. Nijako pritom neporušil žiadne interné informácie, celý text sa opiera o vonkajšie a verejne dostupné zdroje. Rovnako nemôže byť reč o žiadnom konflikte záujmov redakcie Denníka Štandard, napríklad tým, že spomína meno Patrika D., ktorý je občasným externým prispievateľom redakcie. Patrik D. je nezávislý advokát, ktorý vedie organizáciu venujúcu sa téme (hfi.sk), v svojich textoch a výstupoch zastupuje svoju organizáciu, nie Denník Štandard.
  • 5. Podľa § 1 ods. 1 RP: „Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) prerokúva a vydáva rozhodnutia o sťažnostiach na porušenie etických zásad novinárskej práce definovaných Etickým kódexom novinára prijatým AONE (Asociáciou na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike) (ďalej len „porušenie etického kódexu“) v produktoch žurnalistickej činnosti, ktorými sa rozumie zvyčajne výsledok tvorivej duševnej činnosti osoby, určený primárne na šírenie ideí a informácií vo forme žurnalistického textu, resp. fotografiou, ilustráciou, zvukovou, zvukovoobrazovou alebo inou súčasťou zverejneného žurnalistického textu, ktorý bol šírený v Slovenskej republike,
  • Fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vydávajú periodickú alebo neperiodickú tlač, prostredníctvom ktorej sa v Slovenskej republike majú šíriť alebo šíria produkty žurnalistickej činnosti,
  • Fyzickými osobami a právnickými osobami, prevádzkujúcimi webové sídlo (webové stránky), na ktorom sú sprístupňované produkty žurnalistickej činnosti fyzických osôb určené pre šírenie v Slovenskej republike.“
    Podľa § 1 ods. 2 RP: „TR SR koná z vlastného podnetu alebo na základe sťažností v rozsahu svojej pôsobnosti vyplývajúcej zo štatútu TR SR.“
    Podľa § 1 ods. 4 RP: „Pri prerokúvaní a vydávaní rozhodnutia/stanoviska je TR SR viazaná rozsahom sťažnosti.“
  • 6. V súlade so Štatútom Rady, ako aj citovanými ustanoveniami RP, má Rada právomoc rozhodovať o podanej sťažnosti sťažovateľa. Namietaný materiál je produktom žurnalistickej činnosti a bol šírený v prostredí elektronických médií určených pre šírenie na území SR. Internetová doména najvyššej úrovne.sk je vyhradená najmä pre užívateľov slovenského internetového prostredia.
  • 6. 1. Rada nie je štátnym orgánom. Ako orgán etickej samoregulácie Rada nenahrádza orgány zriadené právnymi predpismi za účelom ochrany práv dotknutých fyzických osôb a právnických osôb. Z uvedeného dôvodu Rada nebola a nie je príslušná preskúmavať zásah do práva na ochranu osobnosti fyzických osôb alebo zásah do práva na ochranu dobrého mena právnických osôb v súvislosti s napadnutým článkom, pričom tieto otázky patria do výlučnej kompetencie všeobecných súdov SR (najmä v súvislosti s právami uplatňovanými na základe tlačového zákona alebo zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Jej význam a z toho aj odvíjajúcu sa právomoc je možné vidieť výlučne v posudzovaní súladu produktov žurnalistickej činnosti s etickými pravidlami definovanými Etickým kódexom novinára (EKN).
  • 6. 2. Rada uvádza, že je viazaná rozsahom sťažnosti definovanej tvrdeniami sťažovateľa a podkladmi označenými alebo pripojenými k sťažnosti a tiež vyjadrením a podkladmi predloženými odporcom.
  • 7. Na základe vyššie uvedených kritérií preto Rada posúdila obsah podanej sťažnosti a splnenie formálnych náležitostí pre prejednanie sťažnosti. Rada dospela k záveru, že podaná žiadosť sťažovateľa spĺňa všetky formálne náležitosti stanovené Rokovacím poriadkom (§ 2 ods. 1). Sťažovateľ označil odporcu ako aj napadnutý článok, pričom predložil jeho elektronickú kópiu. Sťažnosť bola sťažovateľom podaná včas. V podanej sťažnosti sťažovateľ presne uviedol časti napadnutého článku, ktoré považoval za porušenie EKN, a to s odvolávkou na príslušné ustanovenia EKN. Rada preto posúdila súladnosť napadnutých častí článku s platným znením EKN.
  • 8. Zo samotného obsahu a povahy článku reportéra Denníka Štandard Mateja G. je zrejmé, že z hľadiska žurnalistických žánrov ide o komentár, kde autor hodnotí skutočnosti zo svojho subjektívneho názorového uhla. Komentár je jedným z najdôležitejších analytických novinárskych útvarov. Vyjadruje stanovisko autora alebo daného média k určitej udalosti alebo skutočnosti. Je blízky predovšetkým správe, ktorú autor dopĺňa o osobné (subjektívne) hodnotenie a odôvodnené závery. Ako analyticko-kritický žáner komentár obsahuje fakty aj myšlienky. Usiluje sa o odkrytie príčin, pozadia alebo dôsledkov popisovaného javu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že článok odporcu je v súlade s čl. III ods. 8 EKN zreteľne označený ako komentár. Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že v prípade komentára čitateľ „počíta s hodnotovo zafarbeným, prípadne polemickým textom, a preto k článku pristupuje obozretnejšie.“ (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 152/08). „Ochrana výrokov majúcich charakter hodnotiacich úsudkov je z hľadiska slobody prejavu vo všeobecnosti intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení), ktoré sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé“ (II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS 302/2010, IV. ÚS 492/2012). Na druhej strane zverejnenie nepravdivých informácií je v zásade neprípustné. To platí o to viac, pokiaľ je spôsobené hrubou nedbanlivosťou alebo bolo motivované zlým úmyslom šíriteľa takýchto informácií.
  • 9. Podľa § 4 ods. 6 RP: „…Predložené podklady, vyžiadané informácie a výpovede svedkov posudzuje podľa slobodného uváženia.“ Rada prejednala jednotlivé body sťažnosti a po zavážení a vyhodnotení všetkých dostupných informácií a podkladov dospela k nasledujúcim záverom.
  • 9. 1. Výrok č. 1: „Text odkrýval pozadie financovania údajne ultrakonzervatívnej organizácie – ide o pojem, ktorým sa diskreditujú názoroví oponenti progresivizmu. V článku nenájdete žiaden náznak nezákonného postupu či nebodaj korupcie, hoci sa tu tajomne podsúva prúdenie akýchsi „temných peňazí“.“ (ďalej ako „výrok č. 1“) Vo viacerých rozhodnutiach Rady bolo opakovane konštatované, že Rada nesupluje rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej moci pri ochrane práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb. Z pohľadu povahy sťažnosťou napadnutého Výroku č. 1, ide o hodnotiaci úsudok autora článku, ktorý vyjadruje polemiku nad závermi obsiahnutými v článku sťažovateľa, najmä nad použitím termínu „ultrakonzervatívny“. Sťažovateľ a odporca sú evidentne zástancami odlišných hodnotových prúdov, čo nevyhnutne vedie k názorovým stretom a vzájomným rozporom. Rada nemá ambíciu vstupovať do stretov dvoch alebo viacerých názorových (hodnotových) prúdov, ktoré sú naviac v kontexte spoločenskej diskusie o veciach verejných v mnohých aspektoch nielen žiaduce, ale aj prínosné. Pravdivosť hodnotových úsudkov nie je dokázateľná, lebo hodnotové úsudky nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju viac či menej voľne interpretujú. Nadnesené a preháňajúce názory, hoci sú kontroverzné, a to dokonca aj názory niekoho urážajúce, ak sú prednesené vo verejnej diskusii, sú názory ústavne chránené. Polemika a kritika autora obsiahnutá vo výroku č. 1 napadnutého článku ničím neprekročila hranice všeobecne akceptovateľnej kritiky. Navyše autor článku nekonštatuje, že morálne prehrešky nemôžu byť predmetom investigatívnej novinárskej činnosti, ale záujem „investigatívy“ o tieto skutočnosti považuje za zriedkavý. Na základe uvedeného konštatujeme, že výrokom č. 1 k porušeniu EKN nedošlo.
  • 9. 2. Výrok č. 2: „Článok otvorene podsúva naratív, že konzervatívny názorový postoj a jeho verejné presadzovanie je samo osebe spoločenským ohrozením.“ (ďalej ako „výrok č. 2“) Vo vzťahu k výroku č. 2 v celom rozsahu analogicky odkazujeme na závery obsiahnuté v predchádzajúcom bode 9. 1. Na základe uvedeného konštatujeme, že výrokom č. 2 k porušeniu EKN nedošlo.
  • 9. 3. Výrok č. 3: „Keď sa pozrieme na sieť ekonomických zdrojov samotného ICJK, narazíme na zaujímavý paradox. Ich medzinárodný model financovania je veľmi podobný tomu, ako vznikla slovenská Christiana. Len s opačným ideologickým znamienkom. Vzniká tak podozrenie, že špičkoví žurnalisti sa mohli dostať do pasce, v ktorej ako nezávislí novinári nevedome odstraňujú z cesty ideového konkurenta svojich donorov.“ (ďalej ako „výrok č. 3“) Samotný autor článku, pri výkone profesionálnej novinárskej činnosti a na základe verejne dostupných informácii, si musí byť vedomý zásadných rozdielov v spôsobe a transparentnosti financovania medzinárodnej siete, ktorá má na Slovensku zastúpenie v podobe Nadácie Slovakia Christiana a samotným občianskym združením Investigatívnym centrom Jána Kuciaka (partnerským centrom Organized Crime and Corruption reporting Project – OCCRP). Investigatívne centrum Jána Kuciaka, na rozdiel od Nadácie Slovakia Christiana, zverejňuje nielen každý jeden príjem, ale aj každý jeden výdavok na transparentnom účte v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý je nepretržite a verejne dostupný on-line:
    Viď:https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK1709000000005151966323 Za eticky a profesionálne nekorektné považujeme taktiež stotožnenie modelov financovania oboch organizácií. Spôsob financovania oboch organizácii nie je totožný ani do veľkej miery podobný, čo vyplýva tak z podkladov predložených sťažovateľom ako aj zo samotného článku ICJK a ďalších verejne dostupných informácií:
    Viď:https://www.icjk.sk/93/Zlaty-lev-reve-z-Krakova-Za-presadzovanim-ultrakonzervativnych-hodnot-sa-skryva-dobre-fungujuci-stroj-na-peniaze
    Hodnotiace závery autora článku obsiahnuté vo výroku č. 3 považujeme za značne zjednodušené a odborne spochybniteľné, pričom celkové vyznenie podávaných informácií vyznieva účelovo a zavádzajúco. Je zrejmé, že zverejnené informácie nie sú v súlade s objektívnym stavom veci.
    Podľa čl. II ods. 2 EKN: „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
    Podľa čl. II ods. 3 EKN: „Novinár dbá o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce ustanoveným v ods. 1 a 2 tohto článku.“
    Podľa čl. III ods. 3 EKN: „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.“
    Podľa čl. III ods. 17 EKN: „Ak novinár zistí, že zverejnil nesprávnu informáciu, je povinný spraviť všetko pre jej bezodkladnú opravu aj bez vyzvania ktorejkoľvek z dotknutých strán alebo redakcie.“
    Na základe hodnotenia vyššie uvedených skutočností je Rada presvedčená, že výrokom č. 3 došlo k porušeniu čl. II ods. 3 v spojení s čl. II ods. 2 EKN, čl. III ods. 3 EKN a čl. III ods. 17 EKN a vyslovuje UPOZORNENIE.
  • 9. 4. Výrok č. 4: „Príjmy Investigatívneho centra Jána Kuciaka pochádzajú z najväčšej časti od jeho českého spoluzakladateľa Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku – investigace.cz.“ (ďalej ako „výrok č. 4“) Odporca v tejto časti vyhovel žiadosti sťažovateľa o uverejnenie opravy a v súlade s čl. III ods. 17 EKN sa rozhodol opraviť a uviesť pravdivú informáciu, že išlo „asi o štvrtinu príjmov“. Preto konštatujeme, že ďalej sa touto sťažnostnou námietkou nebolo potrebné zaoberať a k porušeniu EKN nedošlo.
  • 9. 5. Výrok č. 5: „ICJK zároveň dostáva granty z Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky Nadácie otvorenej spoločnosti, čo je slovenský člen siete Open Society Foundation.“ (ďalej ako „výrok č. 5“) Investigatívne centrum Jána Kuciaka získalo grant Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky v rámci ukončeného projektu „Korene mafie na Slovensku – Prepojenie globálneho organizovaného zločinu so slovenskou politikou“ a grant pre stále prebiehajúcich projekt „Stellar Scam“. Fond investigatívnej žurnalistiky podľa oficiálne zverejnených informácií vznikol pri organizácii Nadácia otvorenej spoločnosti (https://www.fiz.sk/statut-fondu-investigativnej-zurnalistiky/). Fond investigatívnej žurnalistiky je iniciatíva Rady súťaže Novinárska cena a je súčasťou projektu Novinárska cena. Projekt Novinárska cena je realizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti (https://www.fiz.sk/kto-sme/). Nadácia otvorenej spoločnosti síce vznikla v novembri 1992 ako nezávislý grantovo-operačný slovenský právny subjekt z prostriedkov Open Society Institute so sídlom v New Yorku, avšak v roku 2013 sa Nadácia otvorenej spoločnosti osamostatnila od zakladajúcej organizácie a v rámci medzinárodnej siete nadácií otvorenej spoločnosti dnes už nemá status členskej organizácie. Tieto informácie sú verejne dostupné a ľahko dohľadateľné, (https://osf.sk/o-nadacii/) napriek tomu autor článku si predmetné informácie neverifikoval. Podľa čl. III ods. 1 EKN: „Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov.“ S ohľadom na uvedené došlo výrokom č. 5 k porušeniu čl. III ods. 1 EKN a Rada vyslovuje UPOZORNENIE.
  • 9.6: Výrok č. 6: „Vyššie zmienené texty boli podporené aj grantom nadácie Investigative Journalism for Europe, ktorá mala minulý rok k dispozícii 1,07 milióna eur a jedným z jej hlavných donorov je Open Society Foundation.“ (ďalej ako „výrok č. 6“) Informácie zverejnené vo výroku č. 6 sú samy o sebe (per se) pravdivé. Samotný sťažovateľ uvádza, že OSF (Open Society Foundation) je jedným z donorov IJ4EU (Investigative Journalism for Europe). Ani sťažovateľ nenamieta vecný základ a pravdivosť zverejnenej informácie. Nepresnenie a nedoplnenie informácií v rozsahu prezentovanom a požadovanom sťažovateľom, nie je konaním v rozpore s etickými normami, pričom autor článku žiadnym spôsobom nespochybňuje nezávislosť samotného grantového mechanizmu. Výrokom č. 6 teda k porušeniu EKN nedošlo.
  • 9. 7. Výrok č. 7: „9.700 eur centru prispela aj Nadácia Quo Vadis Veritas, ktorú založil rakúsky milionár Dietrich M.“ (ďalej ako „výrok č. 7“) Na základe preverenia informácií z transparentného účtu ICJK, suma vo výške 9.708,99 Eur je skutočne v popise platby označená ako „donation“, t.j. dotácia/príspevok/dar. Sťažovateľ uvádza, že v prípade, ak by sa autor textu na ICJK obrátil, nepresnú informáciu by neuviedol. Sťažovateľ uvádza, že išlo o výťažok z predaja knihy o vražde J. Kuciaka. Sťažovateľ taktiež namieta neposkytnutie priestoru na vyjadrenie druhej strane – ako sám autor priznáva pod textom, o stanovisko ICJK požiadal až po zverejnení článku, kedy kontaktoval bývalého predsedu ICJK Arpáda S., respektíve o deň neskôr sa obrátil so žiadosťou o rozhovor na súčasného predsedu ICJK Lukáša D. (príloha č. 2 sťažnosti). Rada zdôrazňuje, že porušenie princípu „audiatur at altera pars“, teda nech je vypočutá tiež druhá strana, samo o sebe nie je konaním v rozpore s etickými normami, avšak v súlade s čl. III ods. 1 EKN: „Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov.“, čo odporca žiadnym spôsobom nielen nepreukázal, ale pravdepodobne ani neurobil. Rada podotýka, že slová „prispieť/príspevok“ bežný čitateľ stotožňuje so slovami – synonymami „darovať/podporiť/dar/podpora“. V prípade, ak by si autor článku informáciu overil u viacerých zdrojov, neuviedol by nepresnú, zavádzajúcu a neúplnú informáciu. S ohľadom na to konštatujeme, že výrokom č. 7 došlo k porušeniu čl. III ods. 1 EKN a Rada vyslovuje UPOZORNENIE.
  • 9. 8. Výrok č. 8: „5.600 eur dostalo centrum od nadácie World Justice Project.“ (ďalej ako „výrok č. 8“) Vo vzťahu k výroku č. 8 sa stotožňujeme s obranou odporcu, že v texte netvrdil (na rozdiel od výroku č. 7), že išlo o „príspevok“ („dar“ alebo „podporu“). Absentuje teda nielen výslovné uvedenie titulu na základe, ktorého ICJK peňažnú čiastku obdržalo, ale aj použitie nepresného a zavádzajúceho termínu „prispieť“. Skutočnosť, že ICJK predmetné prostriedky obdržalo je fakt. Z popisu platby na transparentnom účte sťažovateľa vyplýva: „PROCESSING 2020 WJP ANTHONY LEWIS PRIZE WINNER“, teda je zrejmé, že ide o odmenu za cenu World Justice Project – Anthony Lewis Prize Award. Napriek tomu, že ide o neúplnú informáciu zverejnenú odporcom, intenzita a povaha nedostatku výroku č. 8 neodôvodňuje konštatáciu porušenia EKN.
  • 9. 9. Výrok č. 9: „…skrze berlínsku organizáciu OCCRP na slovenské centrum presunuli spravovanie archívov Kočnerovej Threemy, takzvanej Kočnerovej knižnice“. (ďalej ako „výrok č. 9“) Napriek tomu, že informácia, že OCCRP je „berlínska“, je zjavne nepravdivá (nesprávna), ide skôr o nedôslednosť (nevedomosť) autora článku, pričom predmetná informácia je z pohľadu priemerného čitateľa v zásade bezpredmetná (čitateľ jej pripisuje len malý alebo žiadny význam). S ohľadom na uvedené Rada konštatuje, že výrokom č. 9 k porušeniu EKN nedošlo.
  • 10. Sťažovateľ namieta, že zverejnením informácií, ktoré autor získal počas pôsobenia v Investigatívnom centre Jána Kuciaka a ktorých zverejnenie nesledovalo žiaden dôležitý verejný záujem, porušil redakčné tajomstvo a zneužil informácie získané pri práci v Investigatívnom centre Jána Kuciaka, ktoré sú spôsobilé ohroziť jeho redaktorov a zdroje. Táto skutočnosť nie je sťažovateľom bližšie špecifikovaná a odôvodnená. Zo sťažnosti nie je zrejmé, ktoré informácie získal autor článku pri výkone práce pre ICJK. Rada preto nedokáže posúdiť zneužitie, resp. mieru zneužitia informácií získaných pri práci autora článku v ICJK. Autor v článku sám uvádza, že: „Keďže som sám pracoval pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK), ako autor tohto textu sa nachádzam vo veľmi citlivej pozícii. Preto som sa po vnútroredakčnej debate s editormi rozhodol hrať s otvorenými kartami a svoj článok začnem osobným úvodom. Pre ICJK som desať mesiacov pracoval…“. Týmto má Rada za to, že bolo primeranou formou poukázané na potenciálny konflikt záujmov autora článku. Podľa čl. III ods. 13 EKN: „Novinár má právo na osobnú integritu. Ak sa ocitne v konflikte záujmov, najmä ak pracuje na téme, ktorá sa týka alebo môže týkať samého novinára, blízkych osôb (§ 116 Občianskeho zákonníka) novinára, ekonomických záujmov novinára, informuje o tejto skutočnosti svoju redakciu. So súhlasom redakcie môže aj napriek možnému konfliktu záujmov novinár na téme ďalej pracovať za predpokladu, že o možnom konflikte záujmov bude primerane informovaná verejnosť.“ Rada nedisponuje informáciami a podkladmi, ktoré by odôvodňovali konštatáciu porušenia čl. III ods. 13 EKN zverejnením článku.
  • 11. Sťažovateľ ďalej namieta konflikt záujmov redakcie upravený v čl. III. ods. 14 EKN: „. Ak sa redakcia ocitne v konflikte záujmov, najmä ak informuje o aktivitách média alebo osoby priamo alebo nepriamo ovládajúcej médium primeranou formou o tom informuje verejnosť. Novinár nesmie využiť vo svoj prospech informácie, ktoré získal pri výkone práce, pokiaľ neboli zverejnené.“ V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza citát z článku: „Náš spolupracovník a konzervatívny právnik Patrik D. nás vo februári upozornil, že od ICJK dostal otázky smerujúce ku niekoľkým zahraničným inštitúciám, ktoré však nemajú pobočky na Slovensku. Medzinárodná sieť investigatívcov zrejme rozpracovala ďalšie nadácie podobne ako predtým Slovakiu Christiana.“ Odporca uvádza, že o žiadnom konflikte záujmov redakcie Denníka Štandard nemôže byť reč, keď sa sa spomína meno Patrika Danišku, ktorý je občasným externým prispievateľom denníka. Ďalej uvádza, že Patrik D. je nezávislý advokát, ktorý vedie organizáciu venujúcu sa téme (https://hfi.sk), v svojich textoch a výstupoch zastupuje svoju organizáciu – Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, nie Denník Štandard. Na základe informácií preverených Radou, Patrik D. skutočne vykonáva publikačnú činnosť na viacerých spravodajských portáloch, napr. aj portáli konzervatívneho denníka Postoj (https://www.postoj.sk/autor/patrik-daniska) a nie je členom redakcie odporcu (https://dennikstandard.sk/redakcia/). S ohľadom na uvedené závery má Rada za to, že zverejnením článku nedošlo k porušeniu čl. III. ods. 14 EKN.
  • 12. Rada dospela k záveru, že uverejnením článku došlo k porušeniu Etického kódexu novinára podľa čl. II ods. 3 v spojení s čl. II ods. 2, čl. III ods. 1, ods. 3 a ods. 17 Etického kódexu novinára a ako sankciu vyslovuje UPOZORNENIE.

Poučenie:
Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.

V Bratislave dňa 11. januára 2022.

Ing. Ivan Podstupka
Podpredseda TR SR Rozhodnutia