č. k. 01/2017

Tlačová rada Slovenskej republiky v zložení Július Lőrincz – predseda, Mgr. Ivana Potočňáková, Mgr. Tomáš Kamenec, PhD., Ing. Ivan Podstupka vo veci vedenej pod č. k. 01/2017 na zasadnutí dňa 01. marca 2017 o sťažnosti navrhovateľa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova ul. 2, Bratislava, 812 85 proti odporcovi, týždenník Plus 7 DNÍ, vydávanému spoločnosťou News and Media Holding, a.s., so sídlom Panónska cesta 9, 852 32 Bratislava podľa § 8, ods. 6 Rokovacieho poriadku Tlačovej rady Slovenskej republiky schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike.

rozhodla takto:

  1. Tlačová rada Slovenskej republiky konštatuje, že tvrdením „hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová na otázky týždenníka Plus 7 DNÍ neodpovedala a nebrala ani telefón“ uverejneným dňa 24.11.2016 v týždenníku Plus 7 DNÍ v článku „Horúci zemiak Mello“ došlo k porušeniu čl. II bod 2 a čl. III bod 3 Etického kódex novinára (ďalej len „kódex“),
  2. Tlačová rada Slovenskej republiky k o n š t a t u j e, že vo zvyšku zverejnením článku „Horúci zemiak Mello“ v týždenník Plus 7 DNÍ“ dňa 24.11.2016 k porušeniu kódexu nedošlo,
  3. Tlačová rada vyslovuje vo vzťahu k porušeniu kódexu vyslovenému v bode 1. upozornenie.

 

Odôvodnenie

Tlačovej rade Slovenskej republiky (ďalej „Rada“) bola doručená sťažnosť Generálnej prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova ul. 2, Bratislava, 812 85 zo dňa 30.12.2016 na týždenník Plus 7 DNÍ, vydávaný spoločnosťou News and Media Holding, a.s., so sídlom Panónska cesta 9, 852 32 Bratislava.

Sťažnosť bolo podpísaná pani PhDr. Andreou Predajňovou, tlačové a informačné oddelenie Generálnej prokuratúra Slovenskej republiky. Rada konštatuje, že nie je zrejmé, či pani PhDr. Andrea Predajňová je v tejto veci z titulu výkonu svojej funkcie alebo na základe poverenia oprávnená konať za Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Na druhej strane podľa § 1 bod 3 Rokovacieho poriadku Tlačovej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Rokovací poriadok“) je každá fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená podať Rade sťažnosť na porušenie zásad novinárskej etiky. Z tohto dôvodu sa Rada rozhodla sťažnosť prejednať a za navrhovateľa považovať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.

Navrhovateľ namieta, že uverejnením článku „Horúci zemiak Mello“ v týždenníku Plus 7 DNÍ“ dňa 24.11.2016 (ďalej len „Článok“) malo prísť k porušeniu novinárskej etiky. Navrhovateľ konkrétne v sťažnosti nepoukazuje na žiadnu skutočnosť, ktorá by mala predstavovať porušenie Kódexu. Rovnako sťažnosť neobsahuje návrh rozhodnutia a ani nijak inak neoznačuje ustanovenia Kódexu, ktoré mali byť uverejnením Článku porušené. Spolu so sťažnosťou navrhovateľ Rade doručil aj svoju reakciu na Článok, ktorá bol zverejnená v tlačovej agentúre (ďalej len „OTS správa“) ako i kópiu komunikácie hovorkyne navrhovateľa s autorom článku Ivanom Megom (ďalej len „redaktor“).

Rada si k sťažnosti vyžiadala stanovisko odporcu. Listom bez uvedenia dátumu sa vyjadrila za odporcu šéfredaktorka týždenníka Plus 7 DNÍ. Vo vyjadrení odporca stručne odmietol akékoľvek porušenie novinárskej etiky. K svojmu vyjadreniu pripojil svoju reakciu na jednotlivé tvrdenia navrhovateľa v OTS správe (ďalej len „reakcia“).

V súlade s ustanovením § 6 bod 2 Rokovacie poriadku oznámili JUDr. Andrej Schwarz, JUDr. Eduard Bárány DrSc. a JUDr. Peter Kerecman Rade, že sa v tejto veci cítia byť zaujatí. Z uvedeného dôvodu sa títo členovia Rady nezúčastnili sa na rokovaní o tejto veci.

Rada sťažnosť prerokovala na svojom 76. zasadnutí dňa 01.03.2017. Rada sa oboznámila s obsahom sťažnosti a samotným článkom. Na základe uvedeného dospela Rada k záveru, že sťažnosť je čiastočne dôvodná.
Podľa čl. II bod 2 sú hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
Podľa čl. III bod 3 kódexu novinár nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé.

Z dokumentov pripojených k sťažnosti vyplýva, že redaktor doručil emailom navrhovateľovi otázky k pripravovanému Článku v piatok dňa 11.11.2016. V žiadosti neuviedol redaktor žiaden termín, dokedy odpovede potrebuje. Hovorkyňa navrhovateľa podľa vlastného tvrdenia v utorok dňa 14.11.2016 emailom redaktora informovala, že jeho otázky sa vybavujú. Podľa tvrdenia navrhovateľa túto informáciu poskytla redaktorovi jeho hovorkyňa aj telefonicky dňa 15.11.2016. Odpovede na otázky obdržal redaktor emailom dňa 21.11.2016. Navrhovateľ tvrdí, že uvedené malo byť pred uzávierkou týždenníka. Odporca tvrdí, že článok dal redaktor do tlače už 17.11.2016, t.j. 4 dni pred doručením odpovedí navrhovateľa. Odporca tvrdí, že 21.11.2016 už bolo po uzávierke predmetného čísla týždenníka.

Rada poukazuje na skutočnosť, že kópie komunikácie medzi hovorkyňou navrhovateľa a redaktorom nie sú vytlačenými emailami a nie je z nich vždy zrejmé, kedy daná správa bola odoslaná hovorkyňou navrhovateľa. Na druhej strane odporca vo svojom vyjadrení k sťažnosti navrhovateľov popis skutkového stavu nijako nespochybnil. S ohľadom na túto skutočnosť Rada pri posudzovaní sťažnosti vychádza z vyššie uvedených tvrdení navrhovateľa. Ak odporca tvrdí, že hovorkyňa navrhovateľa redaktorovi nezdvíhala telefón, ide o tvrdenie, ktoré nie je pre Radu preukázateľné.

Je zrejmé, že odporca dostal odpovede navrhovateľa na otázky redaktora 3 dni pred zverejnením článku. Odpovede boli doručené priamo na emailovú adresu redaktora, z ktorej boli odoslané otázky. Je nepochybné, že redaktor ako aj odporca sa oboznámili (mohli oboznámiť) s odpoveďami navrhovateľa pred publikáciou článku (bez ohľadu na to, kedy redaktor odovzdal materiál do tlače). S ohľadom na technické možnosti a proces výroby týždenníka nie je podľa názoru Rady ospravedlniteľné tvrdenie v článku, že odporca nedostal odpovede na svoje otázky. I keď by bolo možné zo strany navrhovateľa očakávať rýchlejšiu reakciu na otázky odporcu, nie je v danej skutkovej situácii možné tvrdiť, že na odporcove otázky nebolo odpovedané. Ak by nebolo možné z výrobných dôvodov zaradiť reakciu navrhovateľa priamo do článku, určite bolo odpovede na otázky zaradiť do predmetného čísla týždenníka.

Ak v tejto skutkovej situácii je v článku uvedené, že „hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová na otázky týždenníka Plus 7 DNÍ neodpovedala a nebrala ani telefón“ ide o evidentne nepravdivú informáciu.

Rada má za to, že takýmto postupom redaktor a odporca porušili hlavné zásady novinárskej práce. Popísaný postup nie je možno označiť za objektívny, poctivý a vonkoncom nie pravdivý.

Rovnako z popisu skutkového deja vyplýva, že odporca zverejnil citovanú informáciu i napriek tomu, že vedel (muselo vedieť), že táto informácia je nepravdivá.

Rada taktiež preskúmala možné ďalšie porušenie kódexu zo strany odporcu. Pri tomto posudzovaní Rada vychádzala výlučne z informácií, ktoré mala k dispozícii zo sťažnosti a priložených dokumentov. Rada posúdila najmä obsah OTS správy.

Rada porovnala tvrdenia z OTS správy s informáciami uverejnenými v článku ako i v reakcii. Rada nemala ambíciu detailne skúmať a posudzovať argumenty navrhovateľa a respondenta odporcu citovaného v článku (JUDr. Kurilovská) z oblasti trestného práva. Ak Navrhovateľ tvrdí, že argumenty JUDr. Kurilovskej vyvrátil listom adresovaným v roku 2013 ministrovi spravodlivosti, Rada toto považuje mimoriadne zavádzajúcu komunikáciu témy verejnosti. Navrhovateľ má byť schopný verejnosť primeraným spôsobom informovať o svojej činnosti a efektívne rozptýliť prípadné pochybnosti, ktoré môže mať verejnosť o jeho postupe vo veci K. Mella.

Pozornosti Rady rovnako neušlo, že v OTS správe ide do veľkej miery len o polemiku navrhovateľa s hodnotiacimi úsudkami redaktora uvedenými v článku (obžaloba JUDr. Sokirkovej vo veci Mišenka). Navrhovateľ v odpovediach na otázky redaktora ako ani v OTS správe podľa Rady dostatočne nerozptýlil pochybnosti o postupe prokuratúry ako i ostatných orgánov činných v trestnom konaní vo veci Mello a v súvisiacich trestných veciach. Len odvedenie pozornosti iným smerom (osobné prevzatie zatykača JUDr. Šufliarskym v porovnaní povinnosť súdu doručovať) a polemizovanie s formálnymi nepresnosťami článku (zásada špeciality, zákonnosť vznesenia obvinení K. Mellovi pre trestné činy, pre ktoré nebol vydaný z Poľskej republiky na trestné stíhanie do SR a ďalší postup prokuratúry) nie sú informovaním verejnosti o činnosti štátnych orgánov alebo objasnením sporných skutočností.

Po vyhodnotení obsahu sťažnosti a posúdení článku a ich konfrontácii s vyššieuvedenými článkami kódexu dospela Rada k rozhodnutiu, ktoré je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

POUČENIE

Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku. Ak sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré sú samy o sebe alebo v spojení s predchádzajúcimi podkladmi dostatočné na prijatie podstatne iného rozhodnutia, môže Rada pripustiť obnovu konania na návrh účastníka konania (§ 11 Rokovacieho poriadku).

V Bratislave dňa 01. 03. 2017

Július Lőrincz
predseda Tlačovej rady SR
Rozhodnutia