č. k. 09/2020

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Mgr. Ivana Potočňáková, Mgr. Tomáš Kamenec, JUDr. Marek Ogurčák a Mgr. Valér Kot – vo veci vedenej pod sp. zn. 09/2020 na zasadnutí dňa 22. júna 2021 o sťažnosti P.L. z Bratislavy, zastúpeného Hriadel & Heger, Advokátska kancelária, s.r.o. proti odporcovi Startitup, s.r.o. so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky,

rozhodla takto:

Uverejnením článku s názvom „Za zelenú si zaplatíš. Ak nie, potopím tvoju firmu. Potravinový semafor podľa Linharta mieri do parlamentu“, ktorého autorom bola p. Ivana S. a ktorý bol publikovaný dňa 02. 09. 2020 na internetovom portály www.startitup.sk, ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť Startitup, s.r.o. k porušeniu čl. IIods. 1, 2 a 3 Etického kódexu novinára nedošlo.


Odôvodnenie

Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola dňa 2. 12. 2020 doručená sťažnosť P.L., Bsc,z Bratislavy, zastúpeného Hriadel & Heger, Advokátska kancelária, s.r.o. (ďalej len „sťažovateľ“) zo dňa 01. 12. 2020 smerujúca proti spoločnosti Startitup, s.r.o. so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 (ďalej len „odporca“) ako prevádzkovateľovi portálu www.startitup.sk, na ktorom bol dňa 02. 09. 2021 uverejnený článok s názvom „Za zelenú si zaplatíš. Ak nie, potopím tvoju firmu. Potravinový semafor podľa Linharta mieri do parlamentu“ (ďalej len „Článok“).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie ustanovení čl. II ods. 1, 2 a 3 Etického kódexu novinára (ďalej len „kódex“) na základe nasledovného. Podľa názoru sťažovateľa ho Článok prezentuje ako škandalóznu osobu, ktorá údajne mala oslovovať slovenských distribútorov a výrobcov potravín s tým, aby sa za odplatu stali súčasťou spomenutého projektu potravinového semaforu. Ako sa uvádza v sťažnosti v prípade, ak by jeho ponuku odmietli, mal podľa tvrdení uvedených v Článku voči nim sťažovateľ údajne začať s diskreditačnou kampaňou, a to najmä na sociálnej sieti Facebook. V sťažnosti sa poukazuje na viaceré tvrdenia uverejnené v Článku, ktoré majú byť negatívne ladené voči sťažovateľovi. Sťažovateľ ďalej namieta dôveryhodnosť osôb vyjadrujúcich sa v Článku ako aj dôveryhodnosť autorov tvrdení zo sociálnej siete Facebook, ktoré boli pripojené k Článku (embednuté do Článku). Sťažovateľ uvádza, že je s mnohými týmito osobami v spore a podal na ne či už civilnú žalobu alebo trestné oznámenie. V sťažnosti sa ďalej namieta rozpor so zákonom nadpisu Článku ako aj jedného použitého podnadpisu. Sťažovateľ výslovne nenamieta, že by ním označené tvrdenia boli nepravdivé, pravdu skresľujúce, alebo že by išlo o hodnotiace úsudky bez dostatočného skutkového základu. V sťažnosti nie sú označené žiadne dôkazy na podporu tvrdení sťažovateľa a k sťažnosti neboli ani žiadne dôkazy pripojené. Súhrne sťažovateľ len konštatuje, že „ide o zjavne protiprávny Článok, ktorý hrubým spôsobom zasiahol, a stále zasahuje, do osobnostných práv sťažovateľa a súčasne hrubým spôsobom porušil etické zásady novinárskej práce definované Etickým kódexom novinára. Vyššie uvedeným postupom mal odporca uverejnením Článku porušiť ustanovenia čl. II ods. 1, 2 a 3 kódexu.

Odporcovi bola doručená výzvu Rady zo dňa 6. 12. 2020 na vyjadrenie sa k sťažnosti. Odporca sa k sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 13. 01. 2021 doručeným Rade dňa 18. 01. 2021 (ďalej len „Vyjadrenie“). Vo vyjadrení odporca odmieta tvrdenie sťažovateľa, že uverejnením Článku prišlo k porušeniu namietaných ustanovení kódexu. Odporca odmieta zaujatosť voči sťažovateľovi a poukazuje na podklady pre tvrdenia v Článku. Podľa názoru odporcu mal pre svoje hodnotiace úsudky v Článku dostatočný skutkový, na ktorý poukazuje. Odporca namieta, že výroky označené v sťažnosti boli vytrhnuté z kontextu Článku. Vo vzťahu k do Článku „embednutým“ textom/statusom odporca zdôrazňuje, že ide o už skrôr zverejnené výroky tretích osôb a on tieto nijako nekomentoval.

Sťažnosť sťažovateľa preskúmala Rada na svojom zasadnutí 22. 06. 2021. Oboznámila sa s obsahom sťažnosti, Článkom ako aj vyjadrením odporcu.

V súlade s ustanovením § 1 ods. 4 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Rokovací poriadok“) pri prerokúvaní a vydávaní rozhodnutia/stanoviska je Rada viazaná rozsahom sťažnosti. S ohľadom na túto skutočnosť Rada posúdila sťažnosť len v intenciách namietaných porušení kódexu a brala do úvahy len tvrdenia a dôkazy predložené stranami.

    V zmysle ustanovení čl. II. kódex definuje základné princípy práce novinára nasledovne:

  1. Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.
  2. Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
  3. Novinár dbá o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce ustanoveným v ods. 1 a 2 tohto článku.

Sťažovateľ namieta výlučne rozpor Článku s uvedenými ustanoveniami kódexu.

Pre posúdenie sťažnosti je podstatnou okolnosťou, že sťažovateľ je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa aktívne zapája do verejného diskurzu a to aj napr. prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Rovnako bolo potrebné zohľadniť, že Článok sa týkal otázky verejného záujmu.

Ako aj sám sťažovateľ pripustil v sťažnosti, osoby absolútneho verejného záujmu, ktorou je nepochybne aj on sám, požívajú v súlade s právnymi predpismi ale aj kódexom podstatne menšiu mieru ochrany ako bežná osoba. Ak je predmetom posudzovaného produktu novinárskej činnosti otázka verejného záujmu v zásade sa ešte viac priorizuje ochrana slobody prejavu voči ochrane dotknutej osoby. Uvedené však neznamená, že produkty novinárskej činnosti vyjadrujúce sa o osobách absolútneho verejného záujmu, resp. pojednávajúce o témach verejného záujmu nemusia spĺňať požiadavky novinárskej etiky definované kódexom. Princíp uprednostnenia slobody prejavu v uvedených prípadoch je len vodítkom pre Radu, aby pri posudzovaní súladu s kódexom neodradila prílišne formalistickým prístupom novinárov od diskusie o otázkach verejného záujmu (chilling effect).

Rada má za to, že Článok pomerne expresívne hodnotí sťažovateľa. V Článku sú uvedené kritické vyjadrenie tretích osôb na adresu sťažovateľa, ktoré logicky tvoria skutkový základ pre hodnotiace úsudky v Článku obsiahnuté. Jazyk (pojmy) použitý v Článku je síce ostrejší a niekedy až bulvárnejší, ale podľa názoru Rady svojou expresivitou nepresiahol etické limity stanovené kódexom. Zo sťažnosti nie je zrejmé, v čom konkrétne vo vzťahu k Článku sťažovateľ vidí porušenie povinnosti novinára riadiť sa vo svojej práci zásadami nestrannosti, vyváženosti, objektivity, čestnosti, pravdivosti, zodpovednosti a dôsledného overovania faktov. Rada sa len implicitne môže domnievať, že sťažovateľ (niektoré) tvrdenia v Článku nepovažuje za pravdivé, objektívne a Článok ako taký považuje za nevyvážený. Pre posúdenie týchto okolností Radou však sťažovateľ v sťažnosti neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať nepravdivosť tvrdení v Článku, resp. by bolo možné preukázať neobjektivitu a zaujatosť v Článku uverejnených tvrdení. Rovnako Rada musí dať za pravdu odporcovi, že Článok je potrebné posudzovať komplexne. Nie je možné posudzovať na súlad s etickými princípmi novinárskej práce jednotlivé výroky alebo nadpisy vytrhnuté z kontextu Článku a informácií tam sprostredkovaných. Je právom novinára, najmä v prípade osôb absolútneho verejného záujmu, v produktoch novinárskej činnosti uvádzať špekulácie vyplývajúce z ním zhromaždených informácií ako aj na základe týchto informácií vyslovovať hodnotiace úsudky, ktoré môžu byť zveličujúce ale aj provokatívne. Garancia slobody prejavu a veľkorysosť demokratickej spoločnosti vyžaduje, aby aj takéto prejavy (ak nepresiahnu prípustnú mieru) boli považované nie len za zákonné ale aj súladné s etickými princípmi novinárskej práce. Postup autorky Článku pri jeho tvorbe nie je možné a priori označiť za neetický a odporujúci kódexu. Je pravdou, že k forme spracovania Článku (napr. neposkytnutie priestoru samotnému sťažovateľovi na vyjadrenie, výber niektorých embendnutých textov) možno mať určité výhrady, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ je osoba absolútneho verejného záujmu, tieto výhrady svojou intenzitou nie sú spôsobilé založiť konštatovanie o porušení kódexu odporcom. Rovnako tiež treba brať do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ tieto okolnosti v sťažnosti nenamietal. V súlade s Rokovacím poriadkom nie je úlohou Rady preskúmavať Článok v rozsahu nenamietanom sťažnosťou a svojou činnosťou prípadne nachádzať porušenia kódexu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospela Rada k záveru, že uverejnením Článku k porušeniu čl. II ods. 1, 2 a 3 nedošlo.

Poučenie:

Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.

V Bratislave dňa 22. júna 2021

Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR Rozhodnutia