č. k. 04/2022

Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, JUDr. Marek Ogurčák, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Mgr. Tomáš Kamenec dňa 6. 12. 2022 podľa § 1, odseku 2 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike rozhodla o konaní č. k. 04/2022 na základe sťažnosti sťažovateľky Ing. A.H. z Banskej Bystrice vo veci www.pluska.sk Vydavateľa News and Media Holding, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava

rozhodla takto:


Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že týždenník Plus 7 dní a portál www.pluska.sk Vydavateľa News and Media Holding, a.s., zverejnením článku “ Verejný lynč” zo dňa 18. 08. 2022, uvedením neoverených informácií a zavádzajúcich tvrdení porušil Etický kódex novinára v časti II. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY PRÁCE NOVINÁRA
ods. 1 „Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti,
ods. 2. Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov a
v časti III. NOVINÁR A VEREJNOSŤ
ods. 1. Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov.
ods. 3. Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej
interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.
ods. 8. Komentáre a názory musia byť jasne označené a odlíšené od spravodajstva a faktov. Názory a hodnotiace úsudky uvedené v komentári musia vychádzať a logicky vyplývať z dostatočného skutkového základu

Odporcovi vyslovuje vážne znepokojenie.

Odôvodnenie

  1. Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) využila svoje právo začať konanie a preskúmať porušenie Etického kódexu novinára na základe stažnosti Ing. A.H. z Banskej Bystrice. Rada rozhodla, že Vydavateľ News and Media Holding, a.s. v tlačenom týždenníku Plus 7 dní a na portáli www.pluska.sk zverejnením článku „Verejný lynč“ zo dňa 18. 08. 2022 obsahujúcom viacero neoverených, zavádzajúcich a nepravdivých informácií porušil Etický kódex novinára.

  2. Sťažovateľka požiadala dňa 21. 08. 2022 Radu o prešetrenie porušenia “Etického kódexu novinára” novinárom P.G. z týždenníka Plus7 dní. Tento novinár sa podľa jej vyjadrenia s ňou nikdy nestretol, nikdy s ňou nekomunikoval a napriek tomu v článku “Verejný lynč: Čo sa naozaj dialo za múrmi domu migrantov v Banskej Bystrici?” zverejnil jej celé meno a uverejnil nepravdivé informácie súvisiace s jej osobou. Vo svojej žiadosti uviedla nasledovné:

    3. Vážený pán šéfredaktor,

    Dovoľujem si Vám zaslať sťažnosť na Vášho redaktora, P.G.
    Tento redaktor sa so mnou nikdy nestretol, nikdy so mnou nekomunikoval a napriek tomu v článku “Verejný lynč : Co sa naozaj dialo za múrmi domu migrantov v BB?” zverejnil moje celé meno a uverejnil nepravdivé informácie súvisiace s mojou osobou.

    Mám za to, že menovaný redaktor porušil “Etický kódex novinára”:
    Z onoho etického kódexu citujem: “Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov”.
    Tento redaktor v článku uverejnil nasledovné zavádzajúce a klamlivé skutočnosti:

    1. “Udalosti nabrali spád, keď sa do veci vložila dobrovoľníčka spolupracujúca s mimovládnou organizáciou Liga za duševné zdravie A.H. Tá iniciovala medializáciu a v konečnom dôsledku i pranierovanie pracovníčok zariadenia, ktoré bolo považované za jedno z najlepších v širokom okolí.”
      1. Informácia o tom, že som iniciovala medializáciu je nepravdivá. Na základe čoho si autor článku tuto skutočnosť vyfabuloval? Autor vôbec nekontaktoval moju osobu, prípadne novinárku Dennika N, aby získal informáciu o tom kto a na základe čoho naozaj inicioval medializáciu.
      2. Navyše je pre mňa veľkou neznámou, kto a na základe čoho považuje dané zariadenie za jedno z najlepších v širokom okolí. Dúfam, že toto tvrdenie nepochádza len od viceprimátora Lichého, ktorého jednostranné vyjadrenia sú alarmujúce.
    2. “Napätie vzrástlo ešte viac, keď sa do situácie vložila A.H. a do kláštora sa pokúšala dostať intervenčný tím Ligy za duševné zdravie. Napriek tomu, že tam dlhodobo pôsobili tri psychologičky a Ukrajinkám nikto nebránil využiť iné služby mimo kláštora. „Vrchol bol, keď tvrdila našim klientkam, že peniaze z dobrovoľného príspevku idú na môj účet,“ hnevá sa Michaela. „Bola to lož, ale tým som sa pre ne stala triednym nepriateľom“
      1. O poskytnutí profesionálneho intervenčného teamu som diskutovala výlučne s pani T. a to len telefonicky a teda táto moja snaha nemohlo nijako prispieť k napätiu v kláštore. Pred budovou kláštora som bola prvýkrát v deň, keď do kláštora privolali policajnú hliadku samotné UA ženy po tom čo im p.T. vypla vodu a elektrinu. (vyhrážky pani T. sú aj na nahrávkach) O tomto incidente som bola informovaná až po privolaní polície.
      2. V ten istý podvečer som ich poprosila o nahliadnutie do zmlúv a do dohody a zistila som, že číslo účtu v zmluve a na dohode je totožné a patri kongregácii a nie pani T. Toto je skutočnosť, ktorú som komunikovala UA ženám.
      3. Takisto sa pán novinár zabudol zmieniť o tom, že jednou z členiek teamu psychológov Kongregácie je aj matka pani T. a že podľa mojich informácií nikto z tohoto teamu nemá kvalifikáciu na vedenie skupinových terapií.

      Toto všetko a mnoho iných vecí by sa pán novinár dozvedel, keby mal naozaj úprimnú snahu podať o celej situácii pravdivé a vyvážené informácie.

      Na základe uvedeného Vás týmto žiadam o oficiálne ospravedlnenie za zneváženie svojej osoby v predmetnom článku.

    3. Sťažovateľka upovedomila, že súčasne vyššie uvedenú komunikáciu dáva na vedomie aj Tlačovo-digitálnej rade Slovenskej Republiky.
    4. V zmysle čl. 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku Rada 05. 09. 2022 Vydavateľa vyzvala, aby sa k podnetu vyjadril a uviedol porušenie na správnu mieru a v odpovedi na Výzvu zároveň uviedol, či tak urobil a v čom spočíva prípadne vykonaná náprava.
    5. Zo strany Vydavateľa však, ako uvádza Sťažovateľka, neboli Sťažovateľke doručené žiadne odpovede.
    6. Rada vyzvala dňa 05. 09. 2022 Vydavateľa na základe predmetného podnetu Sťažovateľky na vyjadrenie zaslaním Výzvy na vyjadrenie k podnetu týkajúceho sa podozrenia na porušenie novinárskej etiky.
    7. K podanej sťažnosti sa vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právny zástupca Vydavateľa, AK ŠKUBLA & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 861 154, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo 55759/B doručil Rade Plnomocenstvo a Námietku zaujatosti voči členovi Rady JUDr. Ĺubomírovi Z. PhD.
    8. Rada prostredníctvom predsedníčky listom zo dňa 07. 10. 2022 akceptovala Námietku zaujatosti a formou príloh k odpovedi doručila samotný podnet s prílohami a požiadala o zaslanie stanoviska.
    9. Vydavateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu AK ŠKUBLA & PARTNERI doručil Rade následne písomnosť z 19. 10. 2022, v ktorej sa vyjadruje k sťažnosti nasledovne:

    Vyjadrenie k uverejneniu mena a priezviska Sťažovateľky

    K uverejneniu mena Sťažovateľky právny zástupca Vydavateľa uvádza, že jej meno už bolo zverejnené v skôr vydanom článku zo dňa 01. 08. 2022 redakciou Denníka N s názvom „Psychické násilie a nezákonné vymáhanie poplatkov. Dom pre Ukrajinských migrantov ukazuje odvrátené tvár systému pomoci.“ (ďalej len Článok Denníka N). Nadväznosť článku na Článok Denníka N autor explicitne vyjadril nasledovným textom: „Počas dvoch dní, ktoré sme tam strávili, sme nepočuli jedinú výhradu. Preto nás šokoval rozsiahly článok v Denníku N, ktorý hovoril o psychickom násilí, týraní detí, šikanovaní a podozreniach z trestnej činnosti.“

    V Článku Denníka N sa písalo o skutočnostiach, ktoré boli neskôr z iného pohľadu popísané v článku. V tejto súvislosti poukazujú na to, že v Článku Denníka N bolo explicitne uvedené meno Sťažovateľky na niekoľkých miestach. Sťažovateľka v Článku Denníka N zohrala nezastupiteľnú úlohu, keďže, podľa všetkého, mala byť priamym svedkom tam popísaných skutočností…

    Vyjadrenie k Výroku 1: – „(…) dobrovoľníčka spolupracujúca s Ligou za duševné zdravie A.H. Tá iniciovala medializáciu“
    Sťažovateľka vo výroku napáda, že ona sama mala iniciovať medializáciu. Z obsahu jej podnetu na TR SR však vyplýva, že Sťažovateľka si výrok vykladá nesprávne. Cieľom autora článku nebolo poukázať na Sťažovateľku ako iniciátorku medializácie, ale na Ligu za duševné zdravie, ktorá mala byť iniciátorom, čo vyplýva aj z Článku Denníka N: „Sme presvedčení, že je načase otvoriť túto tému, lebo je to prípad, na ktorom sa dá ilustrovať, čo sa tu deje pod povrchom a čo by sa malo riešiť zo strany štátu,“ hovorí Vr.“.

    K uvedenému vyjadreniu TR SR konštatuje, že ide o veľmi nešťastne upravený text, ktorý objektívne môže vyvolávať v čitateľoch pocit, že samotnú medializáciu iniciovala Sťažovateľka. Najmä ak ako autor píše: „Udalosti nabrali spád, keď sa do veci vložila dobrovoľníčka spolupracujúca s mimovládnou organizáciou Liga za duševné zdravie A.H. Tá iniciovala medializáciu a v konečnom dôsledku i pranierovanie pracovníčok zariadenia, ktoré bolo považované za jedno z najlepších v širokom okolí.“, sa text sa javí ako účelový v celom kontexte a vyvoláva dojem, že Sťažovateľka poškodzuje opisované zariadenie. Autor mohol informáciu, ktorú používa vo svojej argumentácií právny zástupca, uviesť v texte článku, a tým presne určiť iniciátora podnetu, nakoľko z predmetného textu, ako bol uverejnený Vydavateľom z textu vychádza, že medializáciu iniciovala Sťažovateľka. Ak by autor článku postupovať obozretne a vyhol sa skladbe viet vo zverejnenom formáte, určite by tento výrok nebol predmetom tohto rozhodovania.

    Vyjadrenie k Výroku 2: – „(…) zariadenie bolo považované za jedno z najlepších.“
    Sťažovateľka napáda tvrdenie, že zariadenie, ktoré sa spomína v článku, je považované za jedno z najlepších v širokom okolí. V prvom rade treba uviesť, že tento výrok obsahuje hodnotiaci úsudok, ktorého pravdivosť v zmysle judikatúry ESĽP nemožno skúmať.
    Podľa existujúcej judikatúry hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Uvedené rozlišovanie medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami podľa platného práva a ustálenej judikatúry súdov v Slovenskej republike reflektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Kým existencia faktov môže byť preukázateľná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokazovaniu nepodlieha. Nemožno totiž splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto požiadavka sama osebe porušuje slobodu názoru, ktorá tvorí súčasť práva chráneného článkom 10 Dohovoru (Lingensc/a Rakúsko).

    Aj toto tvrdenie autora článku je teda len subjektívnym hodnotením vyjadrení tretích osôb. Autor článku pri vyslovení tohto tvrdenia vychádza z hodnotenia iných dôveryhodných osôb, akým je napríklad aj viceprimátor mesta Banská Bystrica Milan L., pozri napríklad aj: „výpovednú hodnotu má aj fakt že väčšina obyvateľov domu prišla vedeniu vyjadriť podporu a chcú v zariadení bývať aj naďalej. V porovnaní s inými možnosťami totiž ponúka naozaj nadštandardné podmienky. To potvrdil aj viceprimátor Milan L.“ Pozitívne hodnotenie zariadenia autor článku získal aj od ďalších štátnych zamestnancov ako napríklad p. Bezákovej odbornej referentky pre utečencov z Bansko-Bystrickeho kraja, alebo p. G. z Oddelenia medzinárodných vzťahov a zahraničného obchodu Mestského úradu v Banskej Bystrici.
    Upravené na žiadosť MÚ B.Bystrica

    Vyjadrenie k Výroku 3: – „Napriek tomu, že tam dlhodobo pôsobili tri psychologičky (…)“
    Je potrebné poukázať na hodnotiaci úsudok, ktorým autor hodnotí informácie poskytnuté od tretích osôb. Napokon aj tento hodnotiaci úsudok spočíva na pravdivom skutkovom základe, pretože slovo psychológ je slovníkom slovenského jazyka vykladané v prvom rade ako odborník v psychológii. Ak by teda aj odborníci v psychológii pôsobiaci v predmetnom zariadení nemali atestáciu, ako to tvrdí Sťažovateľka, v uvedenom význame slova sa autor článku nedopustil uvedenia nepravdy a ani nepresnosti, nakoľko aj v zmysle judikatúry by sa toto označenie mohlo chápať nanajvýš ako prípustné zjednodušenie. Uvádzanie zjednodušenia v médiách je rešpektované napríklad aj v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 156/99 zo dňa 8. 2. 2000.

    Treba rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače určenej na informovanie najširšej verejnosti na rozdiel od napríklad odborných publikácií. Bežná periodická tlač v určitých prípadoch musí predovšetkým vzhľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a čitateľský záujem pristupovať k určitým zjednodušeniam a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie či skreslenie musí nevyhnutne viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. Ťažko teda možno trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a tým klásť na novinárov vo svojich dôsledkoch nesplniteľné nároky. Dôležité preto musí byť vždy to, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde.

    Vyjadrenie k Výroku 4: – „Vrchol bol, keď tvrdila našim klientkám, že peniaze z dobrovoľného príspevku idú na môj účet, „ hnevá sa Michaela.“

    Z obsahu Výroku 4 je zjavné, že v tomto prípade ide iba o citáciu tretej strany, teda o poskytnutie vyjadrenia vo vzťahu k aktuálnej téme Článku. V otázke legitimity uverejnenia Výroku 4 je okrem už uvedeného potrebné dať do pozornosti aj obsah rozhodnutia ESLP Bergens Tidende a spol. v. Nórsko zo dňa 2. 5. 2000, ktoré uvádza, že práve uvedeným spôsobom koncipovaný článok predstavuje jeden z najdôležitejších prostriedkov tlače pre naplnenie si úloh „strážneho psa”: „Reportáže o aktualitách, založené na rozhovoroch, predstavujú jeden z najdôležitejších prostriedkov, prostredníctvom ktorých môže tlač zohrať’ svoju nezastupiteľnú úlohu “strážneho psa”. Metódy, ktoré umožňujú zostavenie objektívnej a vyváženej reportáže, sa môžu podstatne líšiť podľa spôsobu odovzdania informácie. Súdu ani národným súdom neprislúcha nahradiť’ tlač pri stanovení techniky spravodajstva, ktorú majú novinári v tom-ktorom prípade použiť“.
    Klient teda vo vzťahu k Výroku 4 uzatvára, že nemožno sankcionovať’ autora Článku za citáciu tvrdenia tretej strany vo vzťahu k aktuálnej téme verejného záujmu, kde sa v mediálnej činnosti výslovne poskytovanie reportáží požaduje. Autor Článku uvedené tvrdenie tretej strany osobitne nehodnotí, ani sám toto tvrdenie do textu Článku inak nepreberá. Nemožno teda tvrdiť, že uverejnením Výroku 4 Klient alebo autor Článku pochybili, ak si neoverili tvrdenie tretej strany, ktoré bolo v Článku odcitované alebo, ak by sa zistilo, že toto tvrdenie by mohlo byť nepravdivé.

    K priestoru na vyjadrenie Sťažovateľky v článku

    Ak napokon Sťažovateľka napáda skutočnosť, že ona nedostala priestor na vyjadrenie pred uverejnením predmetného článku, Klient v tejto súvislosti dodáva, že Sťažovateľka v súvislostiach obsiahnutých v Článku konala ako spolupracujúca Ligy za duševné zdravie. Ako už bolo uvedené vyššie, Liga za duševné zdravie, konkrétne jej riaditeľ, dostal k obsahu Článku rozsiahly priestor na vyjadrenie, pričom jeho stanovisko bolo v celom rozsahu uverejnené na poslednej strane Článku a v rámci tohto stanoviska sa vyjadril aj k postupu A.H.

    Vzhľadom na vyššie uvedené má právny zástupca Vydavateľa za to, že sťažnosť’ Sťažovateľky je neopodstatnená a žiada o jej odmietnutie v súlade s ust. § 8 ods. 2 Rokovacieho poriadku TR SR.

    Všetky zdôvodnenia považuje TR SR za absolútne účelové, ktoré sú veľmi pravdepodobne motivované vedomím, že médium pochybilo a hľadá účelové ospravedlnenie. Pri tvorbe napadnutého textu došlo najmä k opomenutiu faktov, narušeniu objektivity, nedôslednému overovaniu skutočnosti, neoverovaniu informácií od dvoch od seba nezávislých zdrojov, neoznačeniu názorov (hodnotiacich úsudkov), pričom článok obsahovo má tendenciu podnietiť intoleranciu voči skupine migrantov na čo musí novinárska obec obzvlášť v tejto dobe prihliadať.

  3. Práve o „rámec etiky“ v tomto prípade ide. Rada považuje zverejnenie článku obsahujúceho neoverené informácie a tendenčne opísané udalosti poškodzujúce osobu Sťažovateľky, za prekročenie rámca etiky a ako nástroj na zvýšenie čítanosti média a hľadanie senzácie či priživovanie sa na téme vyvolanej útokom Ruskej federácie na územie Ukrajiny a následnej utečeneckej krízy.
  4. V Článku Denníka N je uvedené celé meno Sťažovateľky najmä z dôvodu, že sama oslovila Ligu za duševné zdravie, nakoľko pracuje ako dobrovoľníčka od vzniku vojnového konfliktu a zástupkyňa Ligy za duševné zdravie – vznik Článku v Denníku N iniciovala. Pred zverejnení Článku v Denníku N prebehla autorizácia textu, čím bola naplnená vedomostná zložka Sťažovateľky. K samotnému podnetu treba poznamenať, že ak by autor článku, hoc aj v dobrej viere, chcel poukázať na Sťažovateľku, mohol tak urobiť aj menej invazívnym spôsobom, napríklad uvedením iniciálok, či iným odkazom a tak proporčne zvládnuť zásah do súkromia Sťažovateľky. Podľa Rady teda nie je konštatovanie právneho zástupcu Vydavateľa, že bez uverejnenia celého mena a priezviska by článok stratil význam správne a pravdivé.
  5. Tendenčnosťou článku mohlo dôjsť k porušeniu práva Sťažovateľky na ochranu jej osobnosti, alebo práva na ochranu súkromia, a to aj napriek tomu ak by išlo, ako právny zástupca Vydavateľa uvádza, o hodnotiaci úsudok, ktorý nevylučuje overenie si faktov, ktoré majú byť zverejnené, najmä ak zverejnený text môže mať vplyv na osoby v ňom uvedené. Počet opakovaní zverejnenia mena a priezviska v článku pritom nemá vplyv na dopad pre dotknutú osobu. Právo na slobodu prejavu má tiež svoje limity a nemôže byť uplatňované spôsobom, ktorý by viedol k zásahu do práva na ochranu jej osobnosti, alebo práva na ochranu súkromia.
  6. Každé subjektívne kritérium by sa malo opierať o skúsenosť. Publikovať skúsenosť z jedného zariadenia, ako bolo v tomto prípade, je veľmi neobjektívne až zavádzajúce. Ak by médiá pristupovali k zverejňovaniu článkov na základe hodnotiacich úsudkov založených výlučne na jednej skúsenosti bez objektívneho preverenia faktov či podkladov, tak by celá regulácia prostredia stratila svoj význam. Ak by malo ísť o hodnotiaci úsudok, mal by autor uviesť subjekt, ktorý tento úsudok vyslovil, teda ak ide o hodnotiaci úsudok autora, mal by to tak aj v článku uviesť. Autor však uvádza: „…medializáciu a v konečnom dôsledku i pranierovanie pracovníčok zariadenia, ktoré bolo považované za jedno z najlepších v širokom okolí.“. Podľa nášho názoru ide o zavádzajúce tvrdenie, hraničiace až s úmyselným smerovaním k poškodeniu Sťažovateľky, keďže v zjednodušení vyvoláva dojem akoby Sťažovateľka chcela poškodiť opisované zariadenie. Tvrdenie pána L. nie je v článku uvedené a ani odkaz na jeho tvrdenie v inom médiu.
  7. Rada musí konštatovať, že v prípade predmetného článku autor mal pri zverejňovaní vlastných tvrdení pristúpiť k overeniu faktov aj z ďalších zdrojov, napríklad aj u Sťažovateľky.

    15) Rada preto dospela k záveru, že Etický kódex novinára bol v tomto prípade porušený a odporcovi vyslovuje vážne znepokojenie.

Poučenie:
Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.

V Bratislave dňa 6. decembra 2022

Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR Rozhodnutia