č. k. 01/2020

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Mgr. Valér Kot, JUDr. Marek Ogurčák vo veci vedenej pod č. k. 01/2020 na zasadnutí dňa 21.10.2020 o sťažnosti JUDr. P. zo Žiliny proti odporcovi Denník N, ktorého vydavateľom je N Press, s. r. o., Jarošova 1, Bratislava 831 03, podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky,

rozhodla takto:
Postupom odporcu predchádzajúcim uverejneniu článkov v Denníku N „Pripomína to Búrku. Nie je to Kočner, ale „Veľký Fero“, ktorý ovládol súdy“ 3. apríla 2020 a „Obvinený nie je, no o talár môže dočasne prísť. Sudcu Polku ohrozuje novinka, ktorú použili proti Kočnerovým sudcom“ 6. apríla 2020, k porušeniu čl. 2 bod 1, 2 Etického kódexu novinára, pokiaľ ide o povinnosť novinára vypočuť aj druhú stranu, nedošlo.

Odôvodnenie

Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) boli dňa 8. a 9. apríla 2020 doručené sťažnosti JUDr. P. zo Žiliny (ďalej len „sťažovateľ“) proti odporcovi Denník N, ktorého vydavateľom je N Press, s.r.o., Jarošova 1, Bratislava 831 03 (ďalej len „odporca“), týkajúce sa postupu odporcu pred uverejneniu článkov v Denníku N „Pripomína to Búrku. Nie je to Kočner, ale „Veľký Fero“, ktorý ovládol súdy“ dňa 3. apríla 2020 a „Obvinený nie je, no o talár môže dočasne prísť. Sudcu Polku ohrozuje novinka, ktorú použili proti Kočnerovým sudcom“ dňa 6. apríla 2020 (ďalej len „články“).

Sťažovateľ týmito dvoma obsahovo identickými sťažnosťami namietal porušenie čl. 2 bod 1, 2 Etického kódexu novinára, ku ktorému malo dôjsť tým, že odporca postupoval „v rozpore so zásadou audiator et altera pars“, pretože pred uverejnením článkov sťažovateľa nekontaktoval a nedal mu tak možnosť vyjadriť sa, hoci články obsahujú vážne obvinenia voči sťažovateľovi. Odporca tak články uverejnil bez toho, aby „vypočul aj druhú stranu“. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že podľa článkov sa redakcia nemohla s ním kontaktovať, keďže bol na dovolenke. Toto tvrdenie však nezodpovedá skutočnosti, pretože sťažovateľ síce dovolenku čerpal (od 1. apríla 2020 z dôvodu prevencie a obavy z nakazenia koronavírusom), avšak zdržiaval sa v mieste trvalého bydliska, ktorého adresa nie je utajená a utajené nie sú ani sťažovateľove telefónne čísla. Preto každý, kto má vážny záujem sťažovateľa kontaktovať, mohol tak urobiť osobne, písomne, či telefonicky. Odporca tak však neurobil. Vo vzťahu k článku „Pripomína to Búrku. Nie je to Kočner, ale „Veľký Fero“, ktorý ovládol súdy“ dňa 3. apríla 2020 predložil sťažovateľ Rade i žiadosť o uverejnenie odpovede adresovanú odporcovi, ktorej však odporca nevyhovel.

Odporca na výzvu Rady doručil Rade k sťažnostiam svoje vyjadrenia.

Vo vzťahu k článku „Pripomína to Búrku. Nie je to Kočner, ale „Veľký Fero“, ktorý ovládol súdy“ vo vyjadrení šéfredaktor Matúš K. uviedol, že sťažovateľa pred uverejnením článkov odporca oslovil a poskytol mu tak možnosť vyjadriť sa, pričom tak urobil mailom z 1. apríla 2020 adresovaným hovorkyni Krajského súdu v Žiline. V tomto maily položil otázky predsedníčke Krajského súdu v Žiline i sťažovateľovi. Hovorkyňa súdu ešte v rovnaký deň oznámila odporcovi, že predsedníčka Krajského súdu v Žiline bude na otázky reagovať, ale sťažovateľ je na dovolenke a hovorkyňa nevie, do kedy ju bude čerpať. Na druhý deň boli odporcovi doručené odpovede na otázky adresované predsedníčke súdu. V tejto situácii odporca v článku vo vzťahu k sťažovateľovi použil v článku staršie verejné vyhlásenia sťažovateľa, aby umožnil čitateľom spoznať pohľad sťažovateľa na vec. Odporca poukázal i na to, že je bežnou praxou a zvykom adresovať otázky sudcom prostredníctvom hovorcov súdov. V minulosti takýto postup vyžadoval aj sťažovateľ. Odporca potvrdil, že sťažovateľ mu doručil žiadosť o odpoveď, ktorej odporca nevyhovel. Odporca sa téme venuje aj naďalej, pričom komunikuje aj priamo so sťažovateľom. Odporca vo vyjadrení zdôraznil, že zaoberať sa témou riadneho fungovania justície je vo verejnom záujme a odporca už v minulosti priniesol viaceré odhalenia z prostredia justície s cieľom, aby sa rozbehlo nezávislé vyšetrovanie zo strany polície.

Vo vyjadrení z 1. júla 2020 vo vzťahu k článku „Obvinený nie je, no o talár môže dočasne prísť. Sudcu Polku ohrozuje novinka, ktorú použili proti Kočnerovým sudcom“ odporca doplnil, že v čase, keď sa odporca obrátil mailom z 1. apríla 2020 na hovorkyňu Krajského súdu v Žiline, komunikoval za ňu vyšší súdny úradník Jozef M., ktorý bol aj asistentom predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline. Predsedom trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline bol v tom čase sťažovateľ. Jozef M. autorke článku povedal, že sťažovateľ na otázky nemôže odpovedať, lebo je na dovolenke a nevedel uviesť do kedy ju bude čerpať. V článku odporca použil staršie odpovede sťažovateľa, ktoré doručil sťažovateľ odporcovi ešte v septembri 2019, keď sa odporca začal téme venovať a do článku odporca zaradil aj časti výpovede sťažovateľa pred vyšetrovateľom. To všetko s cieľom, aby čitateľovi ponúkol aj argumenty sťažovateľa a jeho pohľad na prípad.

Na výzvu Rady odporca predložil aj mail autorky článku adresovaný Mgr. Lenke B. z 1. apríla 2020, ktorým odporca zaslal otázky pre predsedníčku súdu a sťažovateľa. Otázky pre sťažovateľa boli osobitne takto označené, išlo o päť otázok. Odporca predložil aj odpoveď na tento mail zaslanú autorke článku Mgr. Jozefom M. dňa 2. apríla 2020, ktorým reagoval na otázky položené predsedníčke súdu. V tejto odpovedi nebol žiadny údaj týkajúci sa sťažovateľa, resp. odpovedí na otázky autorky pre neho, ani údaj o tom, že je na dovolenke.

Ako vyplýva z oboch uverejnených článkov, ich témou je ovplyvňovanie rozhodnutí súdov, na ktorom sa mala podieľať skupina osôb, do ktorej mal patriť i sťažovateľ, ktorý vykonáva funkciu sudcu.

Odporca v perexe k článku „Pripomína to Búrku. Nie je to Kočner, ale „Veľký Fero“, ktorý ovládol súdy“ uviedol, že „vyšetrovateľ hovorí o biznis modeli podnikateľa, advokáta a sudcu. Prví dvaja sú obvinení, jeden z nich je už viac ako pol roka vo väzbe. Sudca Pavol P. trestnému stíhaniu uniká, spomína sa aj predsedníčka krajského súdu“.

V perexe k článku „Obvinený nie je, no o talár môže dočasne prísť. Sudcu Polku ohrozuje novinka, ktorú použili proti Kočnerovým sudcom“ odporca uviedol, že po tom, čo exminister spravodlivosti Gábor G. (Most-Híd) presadil tesne pred koncom volebného obdobia legislatívnu zmenu „stačia vážne podozrenia a súdna rada môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení funkcie sudcu.“ Ďalej uviedol i to, že „podnet od vyšetrovateľov k žilinskému krajskému sudcovi Pavlovi P. dostali na ministerstvo spravodlivosti už vlani v septembri. Bolo to po tom, ako obvinili F.T., ktorý údajne za úplatky ovplyvňoval rozhodnutia žilinských súdov. Pomáhal mu vraj Polka, no ten obvinený nie je. Stále pojednáva. Môže sa to zmeniť, pretože ministerka spravodlivosti Mária K. (Za ľudí), ale ani predsedníčka súdnej rady Lenka P. nevylúčili, že využijú návrh na dočasné pozastavenie jeho funkcie sudcu“.

Sťažnosť sťažovateľa preskúmala Rada na svojom zasadnutí
2020. Oboznámila sa najmä s obsahom sťažností, vyjadreniami odporcu a mailovou komunikáciou odporcu s hovorkyňou súdu. Pretože sťažnosti sťažovateľa nesmerovali voči obsahu článkov, ale iba voči postupu redakcie odporcu pred ich uverejnením, keď podľa tvrdenia sťažovateľa mu odporca neumožnil k téme sa vyjadriť, Rada sa zaoberala iba touto otázkou.

Podľa čl. II ods. 1 Kódexu pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.

Podľa čl. II ods. 2 Kódexu hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.

Rada považuje za mimoriadne významné, aby novinári rešpektovali právo dotknutej osoby vyjadriť sa vopred k téme, ktorú spracúvajú a ktorá sa týka konkrétnej osoby. Táto povinnosť je súčasťou zodpovednej žurnalistiky, je predpokladom splnenia základnej povinnosti novinára poskytovať verejnosti informácie objektívne a pravdivé. Jej splnenie je však potrebné posudzovať podľa konkrétnych okolností.

Kľúčovou otázkou, ktorú považovala Rada za nevyhnutné vyriešiť bola otázka súladnosti postupu odporcu s etickým kódexom, keď odporca pred uverejnením článkov, ktoré sa nepochybne týkali činnosti justície a podozrení smerujúcich voči sťažovateľovi, priamo nekontaktoval sťažovateľa (ktorý pôsobí ako sudca), ale uspokojil sa iba s položením otázok pre sťažovateľa hovorcovi súdu a bez ďalšej snahy o získanie stanoviska sťažovateľa k téme články uverejnil.

Pretože verejnosť má nepochybne právo byť o činnosti súdnictva informovaná, právne predpisy stanovili spôsob a upravili postupy súdov pri poskytovaní informácii verejnosti. Na účely zabezpečenia komunikácie súdov s verejnosťou a médiami bola na súdoch zriadená funkcia hovorcu, ktorým je určený zamestnanec súdu (§ 22 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy). Jednotliví sudcovia sú povinní poskytnúť hovorcovi pri plnení jeho úloh potrebnú súčinnosť.

Úlohou a povinnosťou hovorcu súdu je nie len koordinovať komunikáciu súdov s verejnosťou a médiami a poskytovať médiám informácie, ale aj sprostredkúvať stanoviská súdu a sudcu. Pri reaktívnej komunikácii súdov hovorca podáva jasnú, určitú, zrozumiteľnú a výstižnú odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie (§ 24 Spravovacieho poriadku).

Preto pokiaľ novinár žiada o stanovisko sudcu k určitej otázke týkajúcej sa výkonu súdnej moci, je postačujúce, aby sa obrátil so svojou žiadosťou na hovorcu súdu, v obvode ktorého daný sudca pôsobí. Je potom vecou hovorcu súdu, aby sprostredkoval novinárovi stanovisko sudcu a je vecou organizácie práce hovorcu súdu, aby v situácii, keď mu je sudca povinný poskytnúť potrebnú súčinnosť, stanovisko sudcu médiám sprostredkoval. Pokiaľ tak hovorca súdu z akéhokoľvek dôvodu neurobí, nemôže byť na ťarchu novinára, že sa nepokúsil navyše kontaktovať i priamo sudcu a získať tak stanovisko k téme priamo od neho. Novinár si svoju povinnosť dať možnosť sudcovi sa k určitej otázke alebo téme vyjadriť preto splní už tým, že o vyjadrenie sudcu požiada príslušného hovorcu súdu.

V prípade sťažovateľa nemá Rada pochybnosť o tom, že odporca sa s otázkami pre sťažovateľa obrátil na hovorcu súdu a žiadal jeho prostredníctvom odpovede od sťažovateľa. Hoci sťažovateľ bol v rozhodnom čase práceneschopný, z podanej sťažnosti vyplýva, že aj počas svojej práceneschopnosti ho bolo možné kontaktovať mailom, telefonicky alebo osobne. Preto nič nebránilo hovorcovi súdu, aby sťažovateľovi tlmočil otázky odporcu a jeho prípadnú reakciu poskytol odporcovi, alebo navrhol odporcovi po dohode so sťažovateľom ďalší postup (ponúkol mu priamy kontakt na sťažovateľa s jeho súhlasom, dohodol podovolenkový termín rozhovoru a pod.). Na tom nič nemení ani skutočnosť, že témou článku nebola priamo rozhodovacia činnosť sťažovateľa ako sudcu, ale podozrenia vyslovené na jeho adresu súvisiace s rozhodovaním iných sudcov. V tomto prípade ide totiž tiež o tému súvisiacu s činnosťou justície, o ktorej informovať je nie len povinnosťou hovorcu súdu, ale ktorej objasnenie je i v záujme justičných orgánov, ktorých snahou by malo byť i posilňovanie dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospela Rada k záveru, že postupom odporcu pred uverejnením článkov k porušeniu etického kódexu nedošlo.

POUČENIE
Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.

V Bratislave dňa 21. októbra 2020

Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR Rozhodnutia