č. k. 11/2016

Tlačová rada Slovenskej republiky v zložení Július Lörincz – predseda, JUDr. Ing. Andrej Schwarz, LL.M. – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, JUDr. Eduard Bárány, DrSc., JUDr. Peter Kerecman, PhD., Ing. Ivan Podstupka vo veci vedenej pod č. k. 11/2016 na zasadnutí dňa 12.12.2016 o sťažnosti navrhovateľa Alpine Oil and Gas, s.r.o, IČO: 36 702 722 so sídlom Karadžičova 16, Bratislava 821 08, proti odporcovi denníku Korzár, ktorého vydavateľom je Petit Press, a.s. divízia východ, odštepný závod, so sídlom B. Němcovej 32, Košice, podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovej rady Slovenskej republiky schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike.

rozhodla takto:
Tlačová rada Slovenskej republiky konštatuje, že uverejnením Článku „Ropa: Ministerstvo ľudí nepodporilo, Američania idú znova vŕtať“ v denníku Korzár – denník Prešovského kraja, na strane 5, dňa 4. augusta 2016 k porušeniu Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov nedošlo.

Odôvodnenie

Tlačovej rade Slovenskej republiky („Rada“) bola dńa 19.9.2016doručená sťažnosť sťažovateľa Alpine Oil and Gas, s.r.o, IČO: 36 702 722 so sídlom Karadžičova 16, Bratislava 821 08 („Sťažovateľ“) proti odporcovi denníku Korzár, ktorého vydavateľom je Petit Press, a.s. divízia východ, odštepný závod, so sídlom B. Němcovej 32, Košice („Odporca“) týkajúca sa článku uverejneného v denníku Odporcu na strane 5, dňa 4. augusta 2016 pod názvom „Ropa: Ministerstvo ľudí nepodporilo, Američania idú znova vŕtať“ („Článok“).

Sťažovateľ sťažnosťou žiada Radu, aby sa zaoberala Článkom Mária Hudáka, ktorý podľa názoru Sťažovateľa aj napriek opakovaným vyjadreniam Sťažovateľa dlhodobo uverejňuje v denníku Odporcu nepodložené úvahy, ako aj nepravdivé a zavádzajúce informácie týkajúce sa Sťažovateľa. Podrobnejšie Sťažovateľ svoju sťažnosť vo vzťahu k Článku uverejnenom v denníku Odporcu odôvodnili takto:

Článok obsahuje nepravdivé a zavádzajúce informácie týkajúce sa Sťažovateľa, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje najmä na výrok „Nie je preto jasné, či bude alebo nebude použité hydraulické štiepenie, tzv. frakovanie. Kvôli nemu vyhnali ľudia a politici pred niekoľkými rokmi Alpine Oil and Gas zo susedného Česka, frakovanie je zakázané vo viacerých európskych krajinách“. Predmetný výrok považuje Sťažovateľ za nepravdivý. Zároveň Sťažovateľ poukazuje, že aj napriek opakovaným vyjadreniam Sťažovateľa na tému frakovanie (hydraulické štiepenie), či už v tlačových správach, prostredníctvom hovorcu spoločnosti, alebo publikovaných v médiách, autor Článku Mário Hudák neprestáva uvádzať v súvislosti so Sťažovateľom nepodložené úvahy. Ďalej Sťažovateľ dodáva, že Sťažovateľ po celý čas postupuje v súlade s prísnymi pravidlami Slovenskej republiky a Európskej Únie a v súvislosti s bezpečnosťou vŕtacích prác a ochranou životného prostredia sa riadi overenými metódami z praxe. Sťažovateľ odmieta obvinenie z vykázania Sťažovateľa z Českej republiky, pričom ho považuje za nepodložené a predmetné obvinenie kategoricky odmieta. Sťažovateľ ďalej uvádza, že časť výroku týkajúca sa témy zákazu hydraulického štiepenia vo viacerých európskych krajinách je zavádzajúci, nakoľko žiadna z európskych krajín nezakázala ťažbu ropy hydraulickým štiepením. Zákaz takýmto spôsobom sa týka len bridlicového plynu, ktoré zákon nepovoľuje napr. v Bulharsku, Luxembursku, Holandsku a Francúzsku. Z vyššie uvedeného považuje Sťažovateľ vyjadrenia použité v texte za zovšeobecňujúce a tendenčné. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiada o uverejnenie opravy v zmysle ust. § 7 zákona č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Tlačový zákon“).

Tajomník Rady vyzval šéfredaktora Odporcu, aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň ho upozornil na možnosť, aby sám v tejto lehote preskúmal, či došlo k porušeniu zásad novinárskej etiky, či nemôže toto porušenie uviesť na správnu mieru a oznámil Rade, či tak urobil.

Odporca na výzvu Rady doručil dňa 20.9.2016 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uverejnením Článku nedošlo k porušeniu zásad novinárskej etiky, pričom Odporca považuje sťažnosť za nedôvodnú. Odporca zároveň uviedol, že o žiadosti na uverejnenie opravy rozhoduje v zmysle Tlačového zákona vydavateľ a nie šéfredaktor. Odporca zároveň konštatuje, že zákonodarca v zmysle Tlačového zákona nedelegoval možnú konzultačnú respektíve rozhodovaciu právomoc na Tlačovú radu SR. Právomoc rozhodovať o žiadosti na uverejnenie opravy je zákonom dané výlučne vydavateľovi.

Sťažnosť Sťažovateľa preskúmala Rada na svojom zasadnutí dňa 12.12.2016. Oboznámila sa s obsahom sťažnosti, ale aj so samotným Článkom a dospela k záveru, že sťažnosť Sťažovateľa nie je dôvodná.

Rada na úvod odôvodnenia rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že Odporca vo svojom vyjadrení požaduje uverejnenie opravy v zmysle ust. § 7 Tlačového zákona. Rada v tejto súvislosti konštatuje, že v zmysle Tlačového zákona Rada nie je oprávnená zaväzovať Sťažovateľa povinnosťou uverejniť opravu. Predmetné právo uverejniť opravu je v zmysle Tlačového zákona dané vydavateľovi periodickej tlače, resp. v prípade ak vydavateľ periodickej tlače žiadosti o uverejnenie opravy nevyhovie, môže o povinnosti uverejniť opravu rozhodnúť súd. Rada na základe vyššie uvedeného nie je oprávnená zaviazať Odporcu na uverejnenie opravy.

Zároveň Rada konštatuje, že Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nepoukázal na konkrétne články Etického kódexu novinára, ktoré mali byť podľa názoru Sťažovateľa porušené. Rada z tohto dôvodu hodnotila sťažnosť Sťažovateľa z hľadiska obsahu.
Odporca sa v Článku zaoberal témou, ktorá výrazne rezonuje v spoločnosti ako aj medzi potenciálne dotknutými obyvateľmi a ktorá je nepochybne legitímnym predmetom verejnej diskusie a z toho dôvodu možno prislúchajúce právo novinára informovať o tejto téme považovať za legitímne. Rada považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že témy ako ochrana životného prostredia, ochrana ľudských práv, téma korupcie a pod. predstavujú témy absolútneho verejného záujmu a pri ktorých kritický pohľad tlače predstavuje určitý kontrolný mechanizmus ochrany legitímneho verejného záujmu, zákonnosti a právneho štátu.

Je preto nutné brať do úvahy, že články môžu byť vo svojej podstate aj kritické až expresívne, či dokonca s určitým emocionálnym nábojom bez toho, aby to bolo bez ďalšieho vnímané ako porušenie etických povinností novinára.
S ohľadom na Etický kódex novinára je zrejmé, že právo na slobodný výber témy Článku ako aj spôsob jej spracovania predstavuje imanentnú súčasť slobody slova a slobodnej novinárskej tvorby.

Rada ďalej poukazuje na právo novinára vyjadrovať svoj názor k témam týkajúcich sa verejného záujmu a to aj v prípade ak sa jedná o názor kritický. S poukazom na obsahovú stránku vyššie uvedeného Článku má Rada za to, že z hľadiska novinárskej tvorby pôsobí Článok profesionálne, objektívne a argumentačne jasne. Informácie obsiahnuté v Článku Odporcu sú primerane interpretované a umožňujú čitateľovi vytvoriť si na tému Článku vlastný názor. Rada zdôrazňuje, že jej úlohou nie je skúmať pravdivosť jednotlivých skutkových tvrdení obsiahnutých v napadnutom Článku ani hodnotiť z nej vyplývajúcu primeranosť hodnotiacich úsudkov. Zároveň však Rada poukazuje na skutočnosť, že ani samotný Sťažovateľ dostatočným spôsobom nepoukázal v čom by mali byť napádané výroky nepravdivé.

Rada s ohľadom na vymedzenie technických špecifickostí týkajúcich sa ťažby nerastných surovín zastáva názor, že pokiaľ by aj Sťažovateľ mal pravdu ohľadom uverejnenia určitých technických nepresností týkajúcich sa ťažby nerastných surovín zo strany Odporcu, v zmysle európskej rozhodovacej praxe ako aj v zmysle ochrany slobody tlače sa v predmetných prípadoch zohľadňuje právo novinára na tzv. ospravedlniteľný omyl. V opačnom prípade, v súlade s judikatúrou ESĽP, ak by sa na novinára kládli neprimerané požiadavky na absolútnu presnosť najmä pri odborných témach, tieto by mohli pôsobiť až preventívne. Aj s ohľadom na charakter média a článku sa novinár pri svojej tvorbe zákonite dopúšťa zovšeobecnení, aby aj zložitú a komplikovanú tému mohol primeraným spôsobom predstaviť svojim čitateľom. Z podstaty zovšeobecnenia však vyplýva, že môže spôsobiť určité skutkové skreslenie, ktoré zo strany odborníkov v danej problematike môže byť vnímané ako nepresnosť.
V danom prípade je však nutné posúdiť, či prípadné nepresnosti sú takého charakteru, že by ich bolo nutné vyhodnotiť ako porušenie etického kódexu.

V súvislosti s uvedeným Článkom vyjadruje Rada presvedčenie, že Odporca v Článku poskytol Sťažovateľovi adekvátny priestor a to tým, že Odporca v niekoľkých častiach Článku citoval vyjadrenia osôb podieľajúcich sa na podnikateľskej činnosti Sťažovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené Rada vyjadruje názor, že predmetný Článok bol napísaný objektívne a nestranne, bol poskytnutý dostatočný priestor rôznym stranám a osobám, aby sa k danej problematike vyjadrili.
Vzhľadom na vyššie uvedené Rada po dôkladnom preskúmaní sťažnosti Sťažovateľa nadobudla presvedčenie, že Sťažovateľ nepreukázal hodnoverným spôsobom porušenie Etického kódexu.

Ak sa Sťažovateľ domáhal opravy a v rámci sťažnosti poukazoval na zverejnenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií Rada sa s jeho názorom nemôže stotožniť. Rada preto dospela k záveru, podľa ktorého odporca uverejnením Článku neporušil zásady novinárskej práce ale ani povinnosť nezverejňovať žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé.

POUČENIE:
Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady. Ak sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré sú sami o sebe alebo v spojení s predchádzajúcimi podkladmi dostatočné na prijatie podstatne iného rozhodnutia, môže Rada pripustiť obnovu konania na návrh účastníka konania (§ 11 Rokovacieho poriadku Rady).

V Bratislave dňa 12. 12. 2016

Július Lőrincz
predseda Tlačovej rady SR
Rozhodnutia