č. k. 06/2017

Tlačová rada Slovenskej republiky v zložení Július Lörincz – predseda, JUDr. Ing. Andrej Schwarz, LL.M. – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, JUDr. Eduard Bárány, DrSc., JUDr. Peter Kerecman PhD., Ing. Ivan Podstupka vo veci vedenej pod č. k. 06/2017 vo svojom hlasovaní „per rollam“ dňa 31.5.2017 o sťažnosti sťažovateľa Adriana Babinca, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Peter Homola, advokát, IČO: 42 414 725, so sídlom Nejedlého 20, 841 02 Bratislava proti odporcovi týždenníku MY NITRIANSKE NOVINY, ktorého vydavateľom je spoločnosť Petit Press, a. s., so sídlom Lazaretská 12, Bratislava 811 08, podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovej rady Slovenskej republiky schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike.

rozhodla takto:
Tlačová rada Slovenskej republiky konštatuje, že uverejnením článkov „Sused strieľa po ľuďoch. Polícia nekoná“ (20.02.2017), „Zúfalí susedia: Sused po nás strieľa a hádže po nás výkaly, no polícia to roky nerieši“ (21.02.2017) a „Prokuratúra si posvieti na policajtov za neriešenie strieľajúceho suseda“ (07.03.2017) v týždenníku MY NITRIANSKE NOVINY resp. internetovom portáli www.nasanitra.sme.sk, došlo k porušeniu čl. V bod 1 Etického kódexu.
Tlačová rada vyslovuje v súvislosti s uvedeným konaním odporcu upozornenie.

Vyzýva vydavateľa odporcu, aby uverejnil toto rozhodnutie v najbližšom možnom vydaní svojho periodika po doručení tohto rozhodnutia.

 


Odôvodnenie

Tlačovej rade Slovenskej republiky („Rada“) bola doručená sťažnosť sťažovateľa zo dňa 27.02.2017 Adriana Babinca, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Peter Homola, advokát, IČO: 42 414 725, so sídlom Nejedlého 20, 841 02 („Sťažovateľ“) proti odporcovi týždenníku MY NITRIANSKE NOVINY, ktorého vydavateľom je spoločnosť Petit Press, a. s., so sídlom Lazaretská 12, Bratislava 811 08 („Odporca“) týkajúca sa článkov uverejnených v printovej verzii týždenníka Odporcu v čísle 7, na strane 7 dňa 20.02.2017 pod názvom „Sused strieľa po ľuďoch. Polícia nekoná“ resp. v elektronickej verzii webovej stránky Odporcu, dňa 21.02.2017 pod názvom „Zúfalí susedia: Sused po nás strieľa a hádže po nás výkaly, no polícia to roky nerieši“ a dňa 07.03.2017 pod názvom „Prokuratúra si posvieti na policajtov za neriešenie strieľajúceho suseda“ („Články“ alebo aj „Článok“).

Sťažovateľ sťažnosťou žiada Radu, aby sa zaoberala Článkami Tomáša Holúbeka („Redaktor“), ktorý podľa názoru Sťažovateľa porušil Etický kódex novinára („Etický kódex“) prijatý Slovenským syndikátom novinárov. Podrobnejšie Sťažovateľ svoju sťažnosť vo vzťahu k Článkom uverejneným v denníku Odporcu odôvodnil takto:
Podľa názoru Sťažovateľa Redaktor v predmetných Článkoch uvádza nepravdivé informácie, ktoré spájajú Sťažovateľa s trestnou činnosťou ako aj činnosťou proti občianskemu spolunažívaniu. Tieto informácie považuje Sťažovateľ za nepravdivé. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vymenúva dvadsaťdva výrokov, ktoré považuje za nepravdivé. Zároveň Sťažovateľ uvádza, že bol Redaktorom kontaktovaný telefonicky dňa 16.02.2017, pričom Redaktor sa rozprával so Sťažovateľom o obvineniach susedov prezentovaných v predmetných Článkoch. Sťažovateľ považoval rozhovor s Redaktorom za dôverný a súkromný, pričom nemal vedomosť o tom, že Redaktor si predmetný telefonát nahrával zrejme na mobilný telefón za tým účelom, aby obsah tohto telefonátu mohol použiť vo svojich Článkoch. Redaktor neupozornil Sťažovateľa ani na skutočnosť, že telefonát je nahrávaný ani na skutočnosť, že má ísť o vyjadrenie Sťažovateľa k predmetným Článkom. Následne Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu kontaktoval Redaktora a dožadoval sa vysvetlenia vzniknutej situácie. Na otázku Sťažovateľa prečo Sťažovateľ nedostal priestor na vyjadrenie Redaktor uviedol, že už má nahrávku telefonátu so Sťažovateľom a teda má už aj vyjadrenie Sťažovateľa. Následne Sťažovateľ kontaktoval šéfredaktorku Odporcu, ktorej celú situáciu vysvetlil. Sťažovateľovi bol ešte dňa 16.02.2017 doručený e-mail od Redaktora, v ktorom žiadal Sťažovateľa aby sa k celej kauze vyjadril a reagoval na obvinenia susedov, ktoré smerujú voči Sťažovateľovi a jeho správaniu. Sťažovateľ na predmetný email reagoval a žiadal Redaktora, aby informácie získané z telefonického rozhovoru so Sťažovateľom nepoužil, nakoľko na publikovanie predmetných informácií nemal podľa názoru Sťažovateľa udelený súhlas, pričom Sťažovateľ zároveň Redaktora požiadal o doručenie nahrávky telefonického rozhovoru, tú však Redaktor odmietol Sťažovateľovi zaslať a emailovú komunikáciu uzatvoril s tým, že poskytol Sťažovateľovi priestor na vyjadrenie do 12 hod. nasledujúceho dňa.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že čas poskytnutý zo strany Redaktora nebol dostatočný na prípravu vyjadrenia, nakoľko Sťažovateľ nemal vedomosť o tom, ako rozsiahly má byť predmetný Článok, čo všetko má byť jeho obsahom, resp. do akej hĺbky má článok zachádzať. Sťažovateľ vyjadruje presvedčenie, že zo strany Redaktora išlo o úmyselné konanie s cieľom zdiskreditovať jeho osobu.

Sťažovateľ upozorňuje, že predmetný Článok bol na internetovom portáli Odporcu prečítaný 16 937 krát, pričom k tomuto číslu je nutné pripočítať aj počet predaných výtlačkov týždenníka Odporcu. Sťažovateľ má za to, že publikovaním predmetných Článkov Odporca zasiahol do osobnosti Sťažovateľa, a to tým že o Sťažovateľovi uviedol nepravdivé tvrdenia a špekulatívne domnienky. Napriek tomu, že Redaktor vždy poukazuje, že ide o tvrdenia konkrétnych osôb, Sťažovateľ trvá na tom, že tieto informácie sú nepravdivé, a najmä Redaktorom neoverené.

V nadväznosti na páchanie trestnej činnosti Sťažovateľom, ktoré Odporca v Článkoch opisuje, Sťažovateľ uvádza, že v danej veci neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu ani žiadneho iného orgánu o tom, že by sa Sťažovateľ dopustil spáchania ktoréhokoľvek skutku uvádzaného v predmetných Článkoch. Sťažovateľ následne vo svojej sťažnosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky vo veciach ochrany osobnosti. V závere svojej sťažnosti Sťažovateľ dodáva, že Redaktor vo svojich Článkoch uvádza, že Sťažovateľ trpí psychickou chorobou, a to aj napriek tomu, že Redaktor nedisponoval súhlasom Sťažovateľa na zverejnenie informácií týkajúcich sa zdravotného stavu Sťažovateľa.

Následne Sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť podaním zo dňa 14.03.2017, v ktorom Sťažovateľ Radu upozorňuje, že Odporcu žiadal o opravu Článkov avšak Odporca na predmetnú žiadosť nereagoval.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti Sťažovateľ poukazuje, že postupom Redaktora Odporca porušil ustanovenia čl. II bod 1 a 2; čl. III bod 1,3 a 6; čl. IV bod 1 a 2; čl. V bod 1 a 4 Etického kódexu. Sťažovateľ žiada aby Rada v rámci svojich kompetencií prešetrila postup Redaktora.

Tajomník Rady vyzval šéfredaktora Odporcu, aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň ho upozornil na možnosť, aby sám v tejto lehote preskúmal, či došlo k porušeniu zásad novinárskej etiky, či nemôže toto porušenie uviesť na správnu mieru a oznámil Rade, či tak urobil.

Odporca na výzvu Rady doručil dňa 30.3.2017 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že Odporca pri príprave Článkov postupoval mimoriadne citlivo a o spôsobe informovania verejnosti Odporca v redakcií opakovane diskutoval. Dôkazom citlivosti je podľa Odporcu skutočnosť, že v Článku nezverejnil celé meno Sťažovateľa a ani jedno z videí resp. audio nahrávok na ktorých je vyobrazený Sťažovateľ. Odporca zastáva názor, že pri svojom postupe neporušil žiadne zásady novinárskej etiky. Odporca vyjadruje presvedčenie, že v danom prípade prevážil verejný záujem, t. j. snaha o obnovenie bezpečného a pokojného bývania obyvateľov v Chyzerovciach. Odporca považuje za nebezpečné, aby mohol niekto beztrestne a opakovane strieľať do susedov a znepríjemňovať a ohrozovať ich životy. Články poukazovali okrem iného aj na nemohúcnosť štátnych a mestských orgánov. Pokiaľ ide o psychickú chorobu Sťažovateľa, Odporca uvádza, že Sťažovateľ, jeho advokát ako aj blízka rodina operuje s touto diagnózou podľa toho, ako sa im to práve hodí. V prípade trestnej činnosti páchanej Sťažovateľom argumentuje advokát Sťažovateľa psychickou chorobou, avšak v prípade verejného poukázania na správanie Odporcu právny zástupca Sťažovateľa poukazuje na skutočnosť, že redakcia nemala súhlas na zverejnenie faktu, že Odporca trpí psychickou chorobou. Odporca na základe informácií poskytnutých spolupracujúcou osobou zistil, že Sťažovateľ rovnakým spôsobom znepríjemňoval život susedom vo svojom predchádzajúcom bydlisku. S ohľadom na samotnú sťažnosť Sťažovateľa Odporca uvádza, že sťažnosť obsahuje nepravdivé, neúplné, zavádzajúce resp. vyslovene klamlivé obvinenia. Veľká väčšina napádaných výrokov sú podľa názoru Odporcu tvrdeniami susedov Sťažovateľa, napádané tvrdenia nie sú konštatovaním Redaktora, ale citovaním resp. parafrázovaním respondentov. Redaktor sa podľa vyjadrenia Odporcu stretol so susedmi Sťažovateľa (Odporca v tejto súvislosti predložil Rade zvukové nahrávky). Osoby menované Odporcom podľa jeho vyjadrenia na svojich tvrdeniach trvajú, s Článkami sa stotožňujú a svoje pasáže nepovažujú za poprekrúcané. Okrem výpovedí osôb, ktoré Odporca kontaktoval získal Odporca informácie použité v Článkoch aj od mestskej polície, štátnej polície a samosprávy v Zlatých Moravciach. Odporca dodáva, že príslušníci policajného zboru môžu potvrdiť, že kvôli Sťažovateľovi mávajú desiatky výjazdov.

V súvislosti s telefonickým rozhovorom Odporca uvádza, že Sťažovateľ vedel, že telefonuje s novinárom a rozhodne nepovažoval rozhovor za súkromný, pričom Redaktor sa predstavil ako „redaktor Nitrianskych novín a denníka SME“. Navyše reakcie Sťažovateľa ani v najmenšom nenasvedčujú, že by Sťažovateľ chcel rozhovor s Redaktorom odmietnuť, naopak Sťažovateľ v rozhovore prisľúbil, že Redaktorovi poskytne nahrávky ako susedia útočia voči nemu. Po skončení telefonátu Redaktor zaslal Sťažovateľovi zo svojho mobilného telefónu textovú správu s požiadavkou o zaslanie nahrávok v zmysle dohody, pričom Sťažovateľ na predmetnú textovú správu odpovedal „Ok, ďakujem.“. Odporca má za to, že z tejto komunikácie medzi Sťažovateľom a Redaktorom je zrejmé, že Sťažovateľ klame, ak tvrdí, že nevedel o tom, že komunikuje s novinárom pre účely spracovania Článku, Odporca zároveň vyjadruje presvedčenie že tvrdenia, že rozhovor považoval Sťažovateľ za dôverný a súkromný, vyznievajú absurdne.

Odporca sa po tom, ako bol kontaktovaný právnym zástupcom Sťažovateľa, rozhodol (najmä z dôvodu, že v prípade Sťažovateľa sa jedná o súkromnú osobu) považovať nahraný rozhovor za súkromný. Z vyššie uvedeného dôvodu kontaktoval Redaktor Sťažovateľa opätovne prostredníctvom emailu. Vyjadrenie Sťažovateľa publikoval Odporca v Článku. Odporca nesúhlasí s tvrdením Sťažovateľa, že nemal dostatočný čas na vyjadrenie, predmetné tvrdenie považuje Odporca za nezmyselné a účelové, s cieľom zavádzať Radu. Odporca dôvodí, že Sťažovateľ sa ani v jednom telefonáte s Odporcom resp. emailovom vyjadrením nesťažoval na nedostatok času, v prípade žiadosti o poskytnutie väčšieho časového priestoru by bol Sťažovateľovi priestor poskytnutý.

Odporca následne doplnil svoje vyjadrenie podaním zo dňa 30.03.2017, v ktorom Odporca uvádza, že otec Sťažovateľa kontaktoval Redaktora po zverejnení Článku, a povedal, že „za toto budete mať na sebe množstvo právnikov“. Redaktor predmetný telefonát nenahral nakoľko nevedel, kto ho kontaktuje. V nadväznosti na vyššie uvedené Odporca zastáva názor, že pri príprave Článkov postupoval korektne a objektívne.
Sťažnosť Sťažovateľa preskúmali členovia Rady a rozhodli „per rollam“ dňa 31.5.2017. Oboznámili sa s obsahom sťažnosti, ale aj so samotnými Článkami a Rada dospela k záveru, že sťažnosť Sťažovateľa je dôvodná.

Podľa čl. V bod 1 Etického kódexu novinár získava textové, zvukové, zvukovo-obrazové a obrazové záznamy a podklady pre články a iné diela tak, aby bolo zrejmé, že je novinár a neskrýva svoje celé meno a príslušnosť ku konkrétnemu médiu. Na nahrávanie telefonického rozhovoru vopred upozorní.
Rada na úvod svojho odôvodnenia uvádza, že téma Článkov predstavuje tému verejného záujmu, a to najmä s ohľadom na početné zasahovanie príslušníkov policajného zboru v súvislosti s riešením priestupkov na úseku občianskeho spolunažívania.

S ohľadom na charakter Rady ako orgánu posudzujúceho zachovanie princípov novinárskej etiky, Rade neprináleží hodnotiť skutkové okolnosti daného prípadu. Rada pri posudzovaní konkrétneho prípadu dohliada a posudzuje dodržiavanie princípov novinárskej etiky.

V nadväznosti na sťažnosť Sťažovateľa v časti týkajúcej sa neposkytnutia dostatočného časového priestoru na vyjadrenie zo strany Odporcu Rada konštatuje, že v záujme zachovania objektivity je dôležité a žiadúce poskytnúť druhej strane priestor na vyjadrenia, avšak zároveň Rada vyjadruje názor, že vo vzťahu k dĺžke lehoty na vyjadrenie je nutné brať do úvahy i charakter vybraného periodika najmä s dôrazom na termín uzávierky periodika.
Vo vzťahu k Sťažovateľom napadaným výrokom Rada konštatuje, že predmetné výroky predstavujú priame citácie ľudí (susedov Sťažovateľa), ktorých Redaktor Odporcu v súvislosti s prípravou Článkov oslovil. Predmetné výpovede oslovených osôb Odporca preukázal predložením zvukových nahrávok. Predmetné výroky preto nepredstavujú konštatovania Redaktora, ale v danom prípade sa jedná o citovanie resp. parafrázovanie oslovených respondentov, s ktorými Redaktor Odporcu absolvoval osobné stretnutie.

S ohľadom na postup Redaktora Odporcu pri telefonickej komunikácií so Sťažovateľom Rada konštatuje, že došlo k porušeniu čl. V bod 1 Etického kódexu, nakoľko zo zvukovej nahrávky telefonického rozhovoru medzi Redaktorom Odporcu a Sťažovateľom, ktorú Odporca predložil ako dôkazný materiál vyplýva, že Redaktor Odporcu neupozornil Sťažovateľa na skutočnosť, že telefonický rozhovor Redaktor Odporcu nahráva. Aj napriek skutočnosti, že Odporca dodatočne poskytol priestor na vyjadrenie Sťažovateľovi prostredníctvom emailu a informácie získané prostredníctvom telefonického rozhovoru nezakomponoval do textu Článku, Rada nemôže považovať konanie Redaktora Odporcu, ktorý opomenul svoju povinnosť upozorniť Sťažovateľa na nahrávanie telefonického rozhovoru za súladné s Etickým kódexom.

Porušenie nie je možné ani ospravedlniť osobitnými dôvodmi (napr. investigatívna činnosť pod utajenou identitou a pod.), nakoľko zo samotnej povahy článku je zrejmé, že telefonát bol uskutočnený za účelom získania vyjadrenia osoby, ktorej sa týka samotný článok a absentovala nutnosť zamlčať skutočnosť, že rozhovor je zaznamenávaný.

Predmetným konaním Odporcu došlo preto k porušeniu Etického kódexu novinára.

POUČENIE

Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady. Ak sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré sú sami o sebe alebo v spojení s predchádzajúcimi podkladmi dostatočné na prijatie podstatne iného rozhodnutia, môže Rada pripustiť obnovu konania na návrh účastníka konania (§ 11 Rokovacieho poriadku Rady).

V Bratislave dňa 01. 06. 2017

Július Lőrincz
predseda Tlačovej rady SR
Rozhodnutia