č. k. 04/2017

Tlačová rada Slovenskej republiky v zložení Július Lörincz – predseda, JUDr. Ing. Andrej Schwarz, LL.M. – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, Mgr. Tomáš Kamenec, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Ing. Ivan Podstupka v konaní vo veci vedenej pod č. k. 04/2017 na zasadnutí dňa 01.03.2017 o sťažnosti navrhovateľa Mariána Mišúna, Moravská 1635/23, Púchov proti odporcovi Slavomír Flimmel, šéfredaktor, PÚCHOVSKÉ NOVINY, Námestie Slobody 1400, 020 01 Púchov ktorého vydavateľom je MEDIAL PÚCHOV, s.r.o. IČO : 36 330 272 podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovej rady schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike.

rozhodla takto:
Tlačová rada Slovenskej republiky konštatuje, že uverejnením textu Prečo Púchovské noviny neposkytujú priestor Mariánovi Mišúnovi? v Púchovských novinách č. 3 na str. 15 z 24. 01. 2017 k porušeniu Etického kódexu novinára nedošlo.
 


Odôvodnenie

Tlačovej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola dňa 10.2.2017 doručená sťažnosť Mariána Mišúna, Moravská 1635/23, Púchov (ďalej len „sťažovateľ“) proti odporcovi Slavomír Flimmel, šéfredaktor, PÚCHOVSKÉ NOVINY, ktorého vydavateľom je MEDIAL Púchov s.r.o. (ďalej len „odporca“), v ktorej sťažovateľ žiadal jednak prešetriť postup odporcu, ktorý mu odmietol uverejniť platenú inzerciu a jednak odporcom uverejnený text Prečo Púchovské noviny neposkytujú priestor Mariánovi Mišúnovi? v Púchovských novinách č. 3 na str. 15 z 24. januára 2017 (ďalej len „článok“).

Rada poučuje sťažovateľa vo vzťahu k prvej časti jeho sťažnosti o tom, že jej právomoc je vymedzená v rokovacom poriadku, ktorý jej neumožňuje zaoberať sa sťažnosťami, ktorých podstata spočíva v neuverejnení textov, či inzercie osôb, ktoré sa s takouto žiadosťou, či objednávkou, obrátili na vydavateľa, šéfredaktora, či redakciu periodickej tlače a nebolo im vyhovené. Dôvodom je skutočnosť, že o obsahu periodickej tlače rozhoduje vydavateľ slobodne a preto jeho odmietnutie príspevkov, či inzercie podľa jeho výberu nemôže byť preskúmavané ani z hľadiska zásad novinárskej etiky stanovených Etickým kódexom novinára (ďalej len „Etický kódex“). Vzhľadom na to, že sťažovateľ v druhej časti sťažnosti týkajúcej sa článku neuviedol, ktorými konkrétnymi časťami článku vo vzťahu k sťažovateľovi malo dôjsť k porušeniu zásad novinárskej etiky stanovených Etickým kódexom, ktoré jeho ustanovenia mali byť porušené a z akých dôvodov, vyzvala Rada sťažovateľa na doplnenie jeho sťažnosti.

Sťažovateľ sťažnosť doplnil a v doplnení uviedol, že článkom malo dôjsť k porušeniu čl. II bod 2 Etického kódexu, pretože postupom odporcu bola porušená nestrannosť, vyváženosť, pričom odporca si dôsledne neoveril fakty, keď sťažovateľa v celom texte skrytou formou spájal s nacizmom a fašizmom, pričom v mnohých ľuďoch určite voči nemu vyvolal nenávisť. Ďalej došlo k porušeniu čl. IV bod 3 Etického kódexu, podľa ktorého novinár nepodnecuje nenávisť, ani diskrimináciu založenú na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii a o príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.
K porušeniu týchto zásad malo dôjsť celkovým spracovaním článku, ktorý sťažovateľa bezdôvodne politicky diskredituje, pričom môže závažným spôsobom negatívne ovplyvniť jeho vážnosť v očiach verejnosti; podprahovo manipuluje s verejnou mienkou, keďže už v nadpise bolo požité meno sťažovateľa, pričom sú v ňom v spojitosti so sťažovateľom od začiatku až po koniec sofistikovane používané rôzne, pre väčšinu slovenskej verejnosti negatívne pojmy ako Hitler, nacizmus, národný socializmus, fašizmus a zabíjanie. Článok vyvoláva zdanie, že sťažovateľ patrí k horlivým obdivovateľom niektorých zločineckých politických režimov, prípadne, že je zástancom najhroznejších zločinov a zverstiev, čo je nehorázne osočovanie a lož. S ohľadom na súčasné definície pojmov fašizmus a nacizmus, sťažovateľ jednoznačne odmieta spájanie svojej osoby s akýmikoľvek politickými a ideologickými zločinmi z minulosti.

Ku konkrétnym častiam textu sťažovateľ uviedol, že k porušeniu kódexu došlo uverejnením časti: „Naša generácia bola vychovávaná v duchu antifašizmu. O fašizme sme sa učili ako o ideológii, ktorá hlása teóriu nerovnosti ľudí a z toho vyplývajúceho práva „nadradených“ národov okrádať a zabíjať „podradné“ národy – napr. Židov, Cigáňov a pod. Najvýznamnejší politik tohto ideového smeru Adolf Hitler medzi podradných ľudí zaraďoval aj slovanské národy.“

Ďalej k porušeniu Kódexu malo dôjsť uverejnením textu pod podnadpisom „Národní socialisti Mišún a Magát“, ktory znel: „Slovo „fašizmus“ sa v diskusii už nedá používať. Našťastie existuje slovné spojenie „národný socializmus“, ktoré mal rád Adolf Hitler a ku ktorému sa jeho prívrženci hrdo hlásia aj dnes. Medzi nich patrí aj púchovský politik Marián Mišún. Na internete zverejnil úryvok svojej knihy “Náš boj proti klamstvu, hlúposti a zbabelosti” (názov knihy prevzal z pôvodného názvu Hitlerovej knihy Môj boj – Štyri a pol roka boja proti klamstvu, hlúposti a zbabelosti), kde píše: Liberálny kapitalizmus a skorumpovaní politici ničia náš slovenský národ už viac ako 20 rokov. Nelogicky prevedené sociálne a ekonomické reformy po roku 1989 sú dostatočným dôkazom, že zločinci a hlupáci z vysokej politiky vedú Slovensko do záhuby… Práve my, pôvodní Európania sa preto musíme reálne zamyslieť nad možnosťou rehabilitovať niektoré pozitívne princípy národného socializmu… Ostáva nám len dúfať, že celá Európa sa už čoskoro vyberie novou cestou reformovaného socializmu pod vedením nacionalistov, ktorá v budúcnosti vytvorí dobré existenčné podmienky pre nasledujúce generácie pôvodných Európanov. Nemali by sme pritom zabudnúť, že mnohé ekonomické princípy národného socializmu už fungovali a ukázali sa ako správne.“

Sťažovateľ uviedol, že týmto citátom záverečného textu jeho knihy bol sofistikovane spojený s fašizmom a Adolfom Hitlerom. Týmto prístupom došlo zo strany redaktora k evidentnému zanedbaniu overovania faktov, keďže národný socializmus dokázateľne existoval už dávno pred vodcom Tretej ríše Hitlerom. Práve českí národní socialisti, ktorých vznik sa datuje už do roku 1897, boli oporou 1. ČSR, ktorého väčšina čelných politických predstaviteľov až do mníchovskej zrady ostro vystupovala proti Hitlerovi. Sťažovateľ vo svoje knihe za jedinú osobu nasledovania označuje podnikateľa a ekonóma Jan Antonín Baťa. Rovnako tak došlo k spájaniu sťažovateľa s Adolfom Hitlerom kvôli nejakým nešťastným vyjadreniam inej osoby, respektíve Mariána Magáta. Podobne je tomu aj čo sa týka sťažovateľovho príspevku na sociálnej sieti, na základe ktorého ho redaktor nesprávne spája s Adolfom Hitlerom. Redaktor celú vec zbytočne zdramatizoval a to len preto, že sťažovateľ uverejnil prekreslený komunistický plagát s heslom: Nie vodku radšej knihu, kde bola miesto pohárika vlajka EU a knihou Mein Kampf. Sťažovateľ poukazuje na to, že len satirickým spôsobom informoval slovenskú verejnosť o meniacich sa čitateľských náladách mladých Európanov; obrázok je výstižnou reakciou na oficiálne výsledky vládneho prieskumu medzi talianskou mládežou z ktorého vyplynulo, že žiaci desiatich stredoškolských tried zaradili na zoznam svojich najobľúbenejších kníh Mein Kampf. Sťažovateľ ďalej odmietol účelové spájanie názvu jeho knihy „Náš boj proti klamstvu, hlúposti a zbabelosti“ s knihou „Mein Kampf“, pretože názov jeho knihy je odlišný a teda originálny.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na tú časť článku, v ktorej je uvedené: „Marián Mišún kandidoval v roku 2014 za poslanca Európskeho parlamentu a na predvolebných plagátoch bol spoločne s Mariánom Magátom, ktorý Adolfa Hitlera opisuje na internete: „mierotvorca, skvelý ekonóm, rečník a človek so srdcom na pravom mieste. Kto niekedy čítal jeho prejavy, chápe, že to bol úžasný človek”. Samotný M. Mišún 12. januára 2016 na Facebooku publikuje starý komunistický plagát (Nie vodku, radšej knihu!), kde je namiesto pohárika vodky zástava Európskej únie a knihou je Hitlerov Mein Kampf. Prezrádza, aký politický režim si praje nastoliť po vystúpení Slovenska z Európskej únie.“

Sťažovateľ k tomu dodal, že redaktor si nedostatočne overil fakty: vo svojom článku argumentuje len oficiálne dostupnými štatistikami samovrážd, pričom vôbec nezohľadňuje sociálne pomery a ekonomické príčiny samovrahov, pričom nezohľadnil ani nízku pôrodnosť, čoho dôkazom je aj neodvratne blížiaci sa kolaps dôchodkového systému. Genocídou podľa medzinárodných dohovorov je aj úmyselné uvedenie ktorejkoľvek národnej, rasovej, etnickej, alebo náboženskej skupiny do takých ekonomických a sociálnych životných podmienok, ktoré vedú k jej čiastočnému, alebo úplnému fyzickému zničeniu. Záverom sťažovateľ poukázal i na vetu v článku, ktorá znela: „Teória R. Vaského, ktorú M. Mišún spolu s ním šíri po Slovensku, je znôška hlúpostí a neprávd.“

Tajomník Rady vyzval šéfredaktora odporcu, aby sa vyjadril k pripojenej sťažnosti sťažovateľa v stanovenej lehote a zároveň ho upozornil na možnosť, aby sám v tejto lehote preskúmal, či došlo k porušeniu zásad novinárskej etiky, či nemôže toto porušenie uviesť na správnu mieru a oznámil rade, či tak urobil.

Odporca na výzvu Rady doručil vyjadrenie z 14.2. 2017, v ktorom uviedol, že nekonal v rozpore s Etickým kódexom a vo vzťahu k sťažovateľom napadnutému textu zdôraznil, že v novinách zverejnil iba fakty, ktorých pravdivosť si overil. Vychádzal z verejne prístupných videozáznamov z rôznych akcií, na ktorých sa sťažovateľ zúčastnil a z textov uverejnených sťažovateľom, okrem iného i na Facebooku. Šéfredaktor odporcu na tieto zdroje poskytol Rade linky a poukázal na to, že sťažovateľ používa heslá a slogany NSDAP a HSĽS (konečné riešenie cigánskeho problému; parazity; Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu; eugenický program; za Boha a za národ; v novom roku do útoku; náš boj proti klamstvu, hlúposti a zbabelosti) ale aj symboly NSDAP a HSĽS (hákový kríž; orlicu; ľudácky dvojkríž) a fotografie Adolfa Hitlera a Jozefa Tisa. Sťažovateľ sa sám nazýva nacionalistom a socialistom, bojuje proti štátnemu systému vytvorenému po roku 1989 – tržnému hospodárstvu a liberálnej demokracii. Žiada jeho radikálnu (revolučnú) zmenu. Organizoval prednášky R. Vaskému, ktorý naše štátne zriadenie po roku 1989 nazýva fašistickým a žiada jeho násilné zvrhnutie a pozabíjanie demokraticky zvolených politikov. Ďalej odporca vo vyjadrení odcitoval úryvok zo sťažovateľovej knihy o nemeckom národnom socializme 1933-39:„Ekonomický úpadok Európy vyžaduje, aby bol chorý systém čím skôr nahradený novou organizáciu spoločnosti, v ktorej celospoločenský úžitok zvíťazí nad ekonomickými záujmami bezohľadných jednotlivcov. Pokiaľ ľudská spoločnosť trpí dočasnou nadprodukciou, plánované znehodnocovanie výrobkov nie je rozumným riešením. Liberalizovaný trh treba radšej nahradiť riadeným využívaním služieb a spotrebou tovarov zvyšujúcich kvalitu ľudského života. Priamou ukážkou efektivity uvedeného ekonomického prístupu bol v minulosti úžasný hospodársky vzostup národne socialistického Nemecka.“ Sťažovateľ dal do pozornosti Rade, že vo svojom článku sťažovateľa nenazval „fašistom“, ani „horlivým obdivovateľom zločineckých politických režimov“, ako to sťažovateľ uvádza. Sťažovateľ vo svojej prvej reakcii na článok (6. februára 2017) sa nedokázal jednoznačne dištancovať od Adolfa Hitlera a jeho národného socializmu. Ak chce taxatívne vymenovať, ktoré ideológie alebo režimy považuje za zločinecké, tak menuje len sionizmus a liberálny kapitalizmus. Sťažovateľovi ide predovšetkým o vyvolávanie škandálu a o vlastnú mediálnu prezentáciu.

K svojmu vyjadreniu pripojil odporca okrem linkov na viaceré elektronické pramene, z ktorých čerpal aj kópie časti knihy sťažovateľa Náš boj proti klamstvu, hlúposti a zbabelosti. Utajovaná ekonomická koncepcia. Národný socializmus. 1933 – 1939 ako aj v článku spomínaný prekreslený plagát NIE Radšej knihu.

Sťažnosť sťažovateľa preskúmala Rada na svojom zasadnutí 01.03.2017. Oboznámila sa s obsahom sťažnosti, ale najmä s celým článkom, ktorý je predmetom konania. Ako vyplýva z porovnania častí článku, na ktoré poukazuje sťažovateľ s uverejneným textom, tieto sa v ňom nachádzajú. Článok je uvedený slovami: „Púchovské noviny v uplynulých mesiacoch odmietli zverejniť články Mariána Mišúna, ktorý si chcel v našich novinách robiť predčasnú volebnú kampaň do tohtoročných župných volieb. Čitateľom PN chcem vysvetliť dôvody, ktoré nás k tomu viedli.“

Rada sa ďalej oboznámila aj s časťami knihy sťažovateľa Náš boj proti klamstvu, hlúposti a zbabelosti. Utajovaná ekonomická koncepcia. Národný socializmus. 1933 – 1939 predloženými odporcom a konštatovala, že pokiaľ časti z nej boli súčasťou článku, tieto boli citované doslovne. Rada vzala do úvahy i to, že sťažovateľ svoje autorstvo tejto knihy nespochybnil. Pokiaľ ide o plagát NIE Radšej knihu, vo vzťahu ku ktorému rovnako tak sťažovateľ nespochybnil svoje autorstvo pokiaľ ide o jeho úpravy, tento zobrazuje mladého človeka, ktorý gestom pravej ruky odmieta ponúkanú kartičku so znakom Európskej únie a na tretinu výšky plagátu vpravo zobrazuje obálku knihy s portrétom Adolfa Hitlera, jeho menom a priezviskom a názvom Mein Kampf.

Podľa čl. II bod 2 Etického kódexu hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.

Podľa čl. IV bod 3 Etického kódexu novinár nepodnecuje nenávisť, diskrimináciu ani stereotypy založené na rase, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.

Ako vyplýva zo sťažnosti k porušeniu týchto ustanovení Etického kódexu malo dôjsť tým, že článok odporcu spájal sťažovateľa skrytou formou s nacizmom a fašizmom, používal negatívne pojmy ako Hitler, nacizmus, národný socializmus, fašizmus a zabíjanie a zároveň podnecoval nenávisť voči sťažovateľovi založenú na svetonázore. Toto spojenie bolo podľa tvrdenia sťažovateľa dôsledkom nedostatočného overenia faktov odporcom, pretože nie je pravdou, že by sťažovateľ patril k obdivovateľom zločineckých politických režimov, resp. že by bol zástancom zločinov a zverstiev. Zanedbaním povinnosti dôsledného overovania faktov je i to, že odporca nezohľadnil, že národný socializmus existoval „pred vodcom Tretej ríše Hitlerom“ ako aj nesprávne použitie štatistík samovrážd.

Rada odmieta akékoľvek podnecovanie nenávisti, diskriminácie založené na rase, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení či sexuálnej orientácii, rovnako ako odmieta propagáciu fašizmu a iných podobných hnutí.
Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, sťažovateľ nepopiera obsah jemu pripísaných citácii, ani údaje o tom, že kandidoval v roku 2014 za poslanca Európskeho parlamentu a na predvolebných plagátoch bol spoločne s Mariánom Magátom a nenamieta ani v článku citované názory Mariána Magáta, rovnako sťažovateľ nepopiera ani to, že publikoval plagát na sociálnej sieti s popisom uvedeným v článku.

V situácii, keď ani sťažovateľ a to ani na výzvu Rady neoznačil konkrétne o ňom vyslovene skutkové tvrdenia v článku za nepravdivé (namietal jeho vyznenie a hodnotenie svojej osoby v ňom), Rada sa preto zaoberala posúdením, či hodnotiace úsudky obsiahnuté v článku vyplýva z faktov v ňom uvedených a či sú teda primeranými.

Pri tomto posudzovaní Rada zohľadnila, že sťažovateľ okrem iného zastáva názor, podľa ktorého sa je nutné „reálne zamyslieť nad možnosťou rehabilitovať niektoré pozitívne princípy národného socializmu… Ostáva nám len dúfať, že celá Európa sa už čoskoro vyberie novou cestou reformovaného socializmu pod vedením nacionalistov“ a poukazuje i na to, že „mnohé ekonomické princípy národného socializmu už fungovali a ukázali sa ako správne.“

Jednou zo základných zásad uplatňovaných Tlačovou radou v jej rozhodnutiach je i princíp, podľa ktorého ak sťažovateľ v minulosti svojim vlastným konaním dal podnet na kritiku, ktorá je o ňom následne uverejnená, takéto konanie sťažovateľa musí byť zohľadnené pri posudzovaní oprávnenosti publikovania uverejnených údajov o sťažovateľovi v periodickej tlači.
Ako je zrejmé v prípade sťažovateľa dôvodom uverejnenia článku bolo vysvetlenie skoršieho postupu redakcie, ktorá odmietla zverejniť text sťažovateľa. Ako už bolo uvedené, je vecou vydavateľa periodickej tlače rozhodovať o jej obsahu a preto odmietnutie príspevkov podľa jeho rozhodnutia nemôže byť preskúmavané ani z hľadiska zásad novinárskej etiky stanovených Etickým kódexom. V tomto prípade redakcia takto postupovala a texty sťažovateľa odmietla uverejniť a v napadnutom článku svoj postup vysvetľuje.

Pokiaľ sťažovateľ bagatelizuje poukaz odporcu na sťažovateľom uverejnený plagát NIE Radšej knihu tým, že tento prekreslený komunistický plagát obsahujúci na miesto pohárika vlajku Európskej únie a knihu Mein Kampf „len satirickým spôsobom informoval slovenskú verejnosť o meniacich sa čitateľských náladách mladých Európanov“, Rada sa s týmto vysvetlením sťažovateľa nemohla stotožniť, preto nekorešponduje obsahu a úprave sťažovateľom pretvoreného plagátu. Práve z obsahu a úpravy plagátu je zrejmé, že jeho posolstvom nie je informovanie o zmenách v čitateľských náladách, ale naopak vyjadrenie názoru, podľa ktorého alternatívou odmietaných hodnôt Európskej únie je podľa sťažovateľa zobrazená publikácia.

Ako vyplýva z obsahu článku, tento sťažovateľa nenazýva „fašistom“ ani „horlivým obdivovateľom zločineckých politických režimov“.

Preto v situácii, keď sám sťažovateľ nespochybňuje obsah jemu pripísaných citátov a jeho konania, Rada sa stotožňuje s postupom redakcie, ktorá texty sťažovateľa neuverejnila a obsah vysvetlenia tohto postupu v článku (ako celku ale ani jednotlivé jeho časti, na ktoré poukazuje sťažovateľ) nepovažuje za taký, ktorým by došlo k porušeniu Etického kódexu pokiaľ ide o povinnosť novinára byť nestranným, písať vyvážene, objektívne, poctivo, pravdivo, zodpovedne a na základe dôsledného overovania faktov. Odporca vychádzal z verejne dostupných údajov o činnosti sťažovateľa. Uverejnený text nepodnecuje podľa názoru Tlačovej rady ani nenávisť, či diskrimináciu. Naopak javí sa, že je to práve sťažovateľ, ktorý volá po ochrane svojich práv napriek tomu, že sám svojimi názormi prispieva k podnecovaniu nenávisti v spoločnosti nezohľadňujúc, že žiadne ustanovenie Etického kódexu nemožno vykladať tak ako to naznačuje sťažovateľ.
Pre úplnosť Rada uvádza, že jej nepatrí detailne posudzovať sťažovateľom tvrdené nedostatočné overenie údajov, resp. odbornú správnosť ich použitia pokiaľ ide o vznik národného socializmu, štatistiky samovrážd a ich pramene atď. Je tomu tak jednak preto, že tieto údaje aj v prípade, ak by neboli správne, priamo nepoškodzujú sťažovateľa, no najmä preto, že bežná periodická tlač má právo na istú mieru zjednodušenia a prípadne i nepresnosti, pretože nie je tlačou odbornou, od ktorej je naopak vyžadovaná faktografická a odborná presnosť. Práve z týchto dôvodov Rada zastáva názor, že bežná periodická tlač by nemala byť zneužitá ani na diskusie tohto druhu.
Z týchto dôvodov Rada dospela k záveru, že k porušeniu etického kódexu uverejnením textu Prečo Púchovské noviny neposkytujú priestor Mariánovi Mišúnovi? v Púchovských novinách z 24. januára 2017 k porušeniu Etického kódexu nedošlo.

POUČENIE

Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.Ak sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré sú sami o sebe alebo v spojení s predchádzajúcimi podkladmi dostatočné na prijatie podstatne iného rozhodnutia, môže Rada pripustiť obnovu konania na návrh účastníka konania (§ 11 Rokovacieho poriadku Rady. Ak odporca nesplní povinnosť uverejniť toto rozhodnutie v najbližšom vydaní svojho periodika po doručení rozhodnutia, bude rozhodnutie vykonané jeho zverejnením na internetovej stránke Rady a vo výročnej správe Rady (§ 9 Rokovacieho poriadku Rady).

V Bratislave dňa 01. 03. 2017

Július Lőrincz
predseda Tlačovej rady SR
Rozhodnutia